9. Kapitola – Som vlkolak

4. června 2013 v 16:42 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej 2
Tak po nejakej dobe som tu. Prepáčte mám teraz zasa zhon. Vybavujem veľa vecí na vysokú a ešte k tomu pôjdem na nejaký čas preč. Neviem ako budem pridávať kapitoly, ale budú nebojte sa :) Tento týždeň by som mala mať aspoň jednu kapču určite :) Tak pekné čítanie.

Vaša Shad.



"Fred! George!" Zvolala som na chalanov pred sebou. Otočili sa a uškrnuli sa.
"Artemis, ktorá nemôže mať v mene X."
"A ktorá je v slizoline."
"A ktorá je vlkolak."
"A ktorá je dievča."
"A ktorá má rada Malfoya."
"A ktorá sa zastala Harryho."
"A ktorú máme radi." Usmiali sa na mňa.
"Ste informovaný."
"Máme uši aj na miestach, kde by byť nemali." Zatváril sa zdesene a nenápadne sa dotkol svojho zadku. Rozosmiala som sa.
"Ako sa máš? V klubovni si našou hlavnou témou."
"Fakt?"
"Nevedela si? Všetci riešia to, čo si povedala ropuche, to že si v slizoline a to, že sa dávaš dokopy s Malfoyom i keď to nie je overené, lebo vás ľudia spoločne vidia až biedne málo na to, aby sa to roznieslo."
"Preto sa pýtame rovno zdroja - chodíte spolu?"
"Je to také... no sama neviem."
"Ona nevie. Nevie, či chodí s Malfoyom."
"To je neskutočné, braček. Táto mládež ide dolu vodou."
"Tak, tak..." Prikývli naraz. Prevrátila som očami.
"Vy dvaja ste mi ešte nevyhodili na oči, že som zlá, lebo som v slizoline."
"Nám je to jedno."
"Ty si ty."
"Nezáleží na tom, kde si."
"I keď záleží na tom čo robíš."
"A zastávaš sa svojich priateľov aj z miesta kde si."
"Preto vieme, že ty si ty."
"A nevadí nám kde si."
"Tejto vašej reči môžete rozumieť len vy dvaja." Usmiali sa.
"Kam vôbec idete?"
"Prejsť sa."
"To je zrejmé." Povedali mi, ako malej.
"Dobre, táto debata mi začína liezť na nervy." Zasmiali sa.
"To počúvame často." O pár chodieb sme sa rozdelili. Čoskoro bude večierka. Musela som sa dostať von. Je spln. Vonku som natrafila na Draca.
"Čo tu robíš?" Spýtali sme sa v rovnakej chvíli.
"Ja idem do lesa."
"Bol som sa prejsť." Povedali sme zasa naraz.
"Čo máte všetci s tou prechádzkou?" Nechápala som.
"Do lesa? Myslíš, zakázaný les?!"
"Je tu aj iný?"
"Tam nesmieš."
"Ale čo nepovieš."
"Je to tam nebezpečné."
"Ale ja nemám na výber, Draco."
"O čom to hovoríš?" Ukázala som na obzor kde sa mal každú chvíľu objaviť veľký, guľatý mesiac.
"Nechápem..." Zamračil sa na mňa.
"Nie som metamorfomág. Som vlkolak." Povedala som mu na rovinu. Bolo vidno, ako moju informáciu spracováva. Odstúpil odo mňa tak rýchlo, až spadol z troch schodov, ktoré viedli k bráne školy. Zo zeme na mňa vyvalil oči.
"Čože si?!"
"Vlkolak. Už si ma videl. Ako vlka myslím." Prešla som okolo neho a namierila som si to do lesa.
"A to mi povieš len tak?"
"Mám ti to zaspievať? Myslím, že Sudičky naspievali jednu takú pieseň. Volá sa vytie na mesiac. Vypočuj si to. Je to dobrý song."
"Počkaj! Ari!" Otočila som sa naňho.
"Chápem, že ti to vadí, že sa ma bojíš a to je dobre. Mal by si sa báť. Veľmi rada bojujem a nerada to priznávam, ale kvôli vlčici mám niekedy chuť zabíjať. Keď ubližujú niekomu, koho mám rada."
"O to nejde." Postavil sa zo zeme a prešiel ku mne. "Prečo si mi to nepovedala skôr. Veď sme teraz spolu a..."
"Sme? Vážne? Takmer sa nebavíme."
"To preto..."
"Lebo sa bavím s chrabromilom a tvojim priateľom a rodine by niekto ako ja nevyhovoval. Rozumiem aj tomuto. Rovnako ako som rozumela tomu, že ma ostatný prestali mať radi za to, že som v slizoline. Páčil si sa mi, aj napriek tvojej rodine. Chcela som s tebou byť, aj keď som vedela, že vďaka tomu celkom prídem o svojich nových priateľov. Ale takto som to cítila iba ja. Takže..." Nestihla som to dokončiť.
Objal ma mesiac. Pocítila som trhnutie srdca a na moment sa mi zaiskrilo pred očami. Potom som sa na Draca pozerala trochu zdola. Bola som vlk. Toto trhnutie som cítila len pri premene cez spln. Akoby ma mesiac na noc uzamkol do svojej moci. Teraz som sa nemohla zmeniť späť, keď som chcela. Draco mal v očiach strach. Otočila som sa a išla som pomaly k lesu.
"Ari? Si to stále ty?" Otočila som sa naňho a prikývla.
"Ako to? Vlkolaci presa svoje vedomie nemajú. Len to vlčie. Len beštie. Alebo nie?" Prikývla som.
"Viem, že mi teraz neodpovieš, ale môžeš ma vypočuť?" Prikývla som a namiesto k lesu som zamierila k jazeru. Išiel za mnou. Zvalila som sa do trávy a on si sadol pár metrov odo mňa. Postavila som sa a ľahla som si vedľa neho. Bol strnulý a prekvapený.
"Neublížiš mi?" Pozrela som sa naňho a olízala som mu chrbát ruky. Roztrasene sa usmial.
"To čo si hovorila... to bola všetko pravda." Hlavu som si položila na predné laby a zatvorila som oči.
"Otec by niečo také nikdy neschválil. Viem, že je to detinské, počúvať otecka na slovo, ale ty nevieš aký je. Ani ako bolí crucio." Pozrela som sa mu do tváre. Mračil sa. Cítila som, že hovorí pravdu a znenávidela som jeho otca ešte viac.
"Vždy, keď som sa mu chcel postaviť na odpor... nedokázal som to. Zlomil ma a ja som viac nedokázal vzdorovať. Odpusť mi to... Nemôžem byť s tebou, ale veľmi by som chcel." Jeho tvár sa vyjasnila. "A potom sú tu ostatný. Nemôžem byť s tebou ani tajne. Otec by sa to dozvedel. A potom... mohli by zraniť aj teba. To nechcem. Preto som sa ti vyhýbal. Prepáč. Mal som ti to povedať hneď. Nehnevaj sa."
Nehnevala som sa. Nie naňho, ale na ostatných. Neviem si predstaviť, že by rodič ublížil svojmu dieťaťu. Zámerne. Mama by nikdy nič také nespravila. Nikdy mi nedala ani len facku. A to som si ju veľa krát naozaj zaslúžila. Čím ďalej tým viac som chcela Draca chrániť.
Uvedomovala som si, že mu viac a viac prepadám. Zamilovávam sa doňho i keď to nie je ideálny chalan.
Pri tejto myšlienke na mňa zavrčala vlastná vlčica.
Ideál? Čo je vlastne ideál? Vzťahy sa bez problémov nikdy nezocelia. Ako sa vraví - priateľa poznáš v núdzi. Nemám vo zvyku vzdať sa a pred problémom utiecť, ale Draco na to zvyknutý je. Ustúpiť autorite. Ja som nestretla nikoho, kto by si zaslúžil rešpekt mojej vlčice. Teda okrem mami. Tú môj vlk rešpektoval. A aj Ramonu, ale nebol to rešpekt na základe strachu a moci. Draco sa stretával len s takou autoritou. Spravíš čo ti poviem, inak ťa čaká ukrutná bolesť.
Keď si to predstavím, je zázrak, že Draca nezlomili. Zatiaľ... Stále má dobré srdce. Ako náhle som si toto uvedomila, Draco v mojich očiach veľmi stúpol.
Z lesa k nám doľahol šuchot. Evidentne som to počula len ja, ale Draco sa pozrel smerom, ktorým som sa dívala. Medzi stromy, ktoré smerovali do lesa.
"Počuješ niečo?" Trvalo nejaký čas, kým sa k nám dostali. Ticho som vrčala.
"Ari?" Cvakla som po ňom tesákmi, aby mlčal. To čo sa blížilo bolo nebezpečné. Ten pach som zachytila pred pár dňami i keď tento bol o niečo čistejší. Nevedela som to zaradiť. Miatlo ma aj to, že som necítila žiadnu temnotu, len silu. Nebola to však sila mágie, ale sila múdrosti. V tej chvíli som si uvedomila čo to je. Čo sa k nám blíži. Prestala som vrčať a vzpriamene som čakala, kým sa objavia. Kentauri. Zjavili sa medzi stromami a pozreli sa na nás.
"Ty, čo máš meno podľa bohyne. Hviezdy prehovorili o tvojom osude a my, poslovia, sme ti prišli dať odkaz. Nepotrvá dlho, a začne sa ukrutný boj. Boj, ktorý rozhodne o všetkom a o všetkých. A ty rozhodneš o tom, ktorá strana vyhrá. Ty si zbraň, ktorá rozhodne o strane víťaza. Tak povedali hviezdy a tak sa stane. Avšak kedy, ako a ktoré tvoje rozhodnutie zmení stranu víťaza... to hviezdy nepovedali. Maj sa na pozore. Oni sa o tom dozvedia tiež. A potom sa pre teba začne peklo, aké si ešte nezažila."
Kentaur sa otočil a opäť odišli do lesa. Šokovane som sa zvalila do zeme a pozerala medzi stromy. Čože?
"Čo to do pekla bolo?!" Povedal trochu vyšším hlasom. Nevedela by som mu odpovedať, ani keby som bola človek...
Rozhodnem o víťazovi? To je jednoduché. V tom prípade sme vyhrali nie? Pretože nikdy nebudem na strane zla. Chcela som tomu veriť, ale mala som veľmi zlý pocit. A keď mám zlý pocit...
"Wooooooooooooooooooooooooooo!!!" Sadla som si a spievala som veľmi dlhý čas. Odpoveď na moje otázky a obavy však neprišla.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 inkognito-hp inkognito-hp | 4. června 2013 v 21:06 | Reagovat

Super, moc se mi to líbí, ikdyž nemám ráda v páru Draca, ale spíš dvojčata (nejlíp Freda 8-) ) tak také kapitola je super.čekala jsem, že z ní bude mít větší respekt. :-D  :-D  :-D

2 Kristen Kristen | 4. června 2013 v 21:29 | Reagovat

Dvojčatá boli zlaté a aj Draco taký milý a otvorený. Posolstvo bolo super máme sa v budúcich kapčách na čo tešiť :)

3 Aurora Aurora | Web | 5. června 2013 v 14:50 | Reagovat

[1]: pridávam sa, milujem dvojičky! Draco nie je zmdrský, čo sa mi zamlouvá. kapitola je skvelá, strašne skvelá :D záver bol dokonaly.

4 egunnowafot egunnowafot | E-mail | 22. května 2018 v 6:04 | Reagovat

http:/// - .ankor <a href="http:///">.ankor</a> http:///

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama