10. Kapitola – Povery

10. června 2013 v 18:40 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej 2
Ľudia POZOR - som bez nápadov, zasa som mala trochu depku, že pozastavím, alebo zastavím tento blog. Túto poviedku. Všetko... Takže neviem... ešte som zosmolila túto kapču. Možno napíšem ešte jednu, dve... ale fakt neviem či naozaj nedám tomuto blogu už konečne zbohom.
Harry Potter je už tak nejako za mnou. V mojich poviedkach sa neobjavuje veľa nových vecí, ale len inak prepisujem moju Rose, ktorá zostane najväčším úspechom tohto blogu a asi zostane jedinou dokončenou sériou.
Myslím (podľa komentárov) že sem chodí tak 5/6 ľudí, takže aj návšetevnosť poklesla.
Chcem ale strašne moc moc moc poďakovať mojej drahej milovanej Aurore, ktorá je tu od mojich začiatkov a vydržala byť mojím prisluhovačom (:D) až do teraz :) Oficiálne venujem všetky kapitoly na tomto blogu, ktoré som nevenovala nikomu, alebo niekomu inému, práve Aurore.
Každému blogerovi prajem, aby si našiel takých blogerov, ktorý s ním vyrdžia čo najdlhšie a budú tolerovať jeho chyby a názory. Samozrejme moje ďakujem nepatrí len Rore, ale aj vám ostatným, ktorý ste tu boli, čítali moje výtvory a zanechali mi po sebe stopu, ktorú si bloger najviac váži - komentár.
Naozaj neviem, či sa teraz lúčim... aj keď to tak vyzerá. Na tomto blogu sa vystriedalo veľa ľudí, no ktorých budem s úsmevom spomínať a vďaka ktorým si poviem, že moje poviedky nie sú zbytočné, vďaka ktorým si môžem povedať, že má moju tvorbu niekto aspoň trošku rád. A to je pre mňa naozajstný poklad. Nie písanie poviedok, ale vaša podpora a vaše prosby o novú kapitolu. To je to, čo ma naozaj poteší a nakopne.
ĎAKUJEM VÁM VŠETKÝM !!!
Takže už to nebudem naťahovať.
Tu máte ďalšiu kapču.

Vaša Shadowofhope.

P.S.: Odchádzam teraz preč z domu, takže tu pár dní nič nepribudne, nemusíte preto ale panikáriť. Vaše komentáre si určite prečítam :) A naozaj to nie je moje zbohom, alebo tak. (Apoň zatiaľ) musím si to nechať uležať v hlave. Tak pa-pá.




Ráno som išla na raňajky trochu neskôr. Románik s Dracom som ukončila. I keď sme obaja vedeli o pocitoch toho druhého.
Na chodbách bolo len pár deciek, ale všetci na mňa divne čučali. Keď som vošla do siene, prisahala by som, že vrava na moment ustala. Dobre... začínala som byť trochu znepokojená. Sadla som si k svojmu stolu. Furt na mňa čučali.
Drgla som do chalana vedľa mňa a ten sa vyľakane strhol. Bol to, myslím, druhák. Neodpovedal mi, len sa triasol. Super. Chcela som nájsť Draca, ale ten pri stole nebol. Nikto mi nepovedal, čo sa deje. Len odvrátili pohľad, alebo sa tvárili, že ma nepočujú.
Tak a dosť!
Postavila som sa a prešla som k chrabromilskému stolu. Priamo k Harrymu, Ronovi a Mii.
"Môžete mi aspoň vy povedať, čo sa to tu do pekla deje?! Prečo na mňa všetci čumia?!"
"Ari... oni vedia, že si vlkolak." Povedala mi Mia a ostatný prikývli. Chvíľu som sa dívala na stenu oproti.
"Ako to?"
"Počuli ťa zavíjať a jeden chrabromilčan ťa nadránom videl, ako si sa zmenila na človeka a bol spln."
"Aha..." Obrátila som sa a pozrela som sa na ostatných. Všetci sklonili hlavy.
"Slečna Lorenz?" Zapriadla ropucha.
"Môžete mi povedať, kde ste sa zdržiavala túto noc?"
"No... v izbe som evidentne nebola. Čo keby ste sa ma spýtala na rovinu a túto omáčku okolo proste vypustila?"
"Ako chcete. Ste vlkolak, slečna?"
"Nie v zmysle slova, ktorý myslíte."
"Prosím?"
"Ak by som bola normálny vlkolak, tak je mi jasné, že s neuveriteľne vtieravým úsmevom na vašom ksichte, by ste ma odtiaľto vyrazila. Avšak ja som ojedinelý a vzácny druh. Nie som krvilačný zabijak. Normálne by sa mohli sťažovať rodičia, že ohrozujem ich deti, ale to nie je pravda a pokojne dokážem svoju... ako to povedať... krotkosť... nevinnosť... na súde."
"Len sa to snažíte ututlať. Pri každom splne hrozí, že ak sa pri vás objaví nejaký študent, zabijete ho. Presne to vlkolaci robia."
"Ja som s ňou strávil celý včerajší večer." Ozvalo sa za mnou. Vo dverách do siene stál Draco. "Bol som s ňou keď bola premenená."
"To je výmysel!"
"Nie je a mám aj vlastný dôkaz. Nebola som zrodená násilím a preto nie som normálny vlkolak. Ako vlkolak som sa narodila. A môžem sa meniť ako animágus. Kedykoľvek."
"Tomu neverím! Nie je možné, aby sa niečo také stalo!" Načo plytvať slovami? Proste som sa premenila. Tam pred všetkými. Ona zajačala. Pridalo sa k nej pár študentov, ale ostatný len vyvalili oči.
Mia sa postavila a spravila ku mne pár krokov.
"Nechoďte k nej! Zabije vás!" Zapišťala Dolores. Mia ku mne natiahla ruku a ja som sklonila hlavu. Pohladila ma medzi ušami.
"Je hebučká!" Zvolala prekvapene. Vo vnútri som sa na jej reakcii zasmiala. Čakala som všeličo, ale toto nie.
Potom ku mne prišli dvojčatá. Fred si kľakol.
"Labku!" Štekla som naňho a ona sa zvalil na zem. Posmešne som si odfrkla. Jeho miesto vystriedal George. Kľakol si úplne rovnako. "Princezná všetkých vlkov! Prosím, smiem ti potriasť tvojou vznešenou labou?" Spýtal sa nahlas a afektovane. Prevrátila som oči, ale labu som mu podala.
"To nie je fér!" Ozval sa zo zeme Fred. Chrabromilčania sa rozosmiali. Mojej vlčici sa to ale nepáčilo. Nebola som žiaden maskot, ale predátor. Vlčica do mňa dobiedzala, aby som zavila a zavrčala.
Tú myšlienku som zahnala. Keby som teraz prejavila svoje vlčie ja... dala by som tým Dolores pokyn. Najhoršie na tom bolo, že ju som zastrašiť chcela. Veľmi. Už som takmer zavrčala, keď mi prišla na pomoc mamina sila. Utíšila vlčiu krvilačnosť. Vydýchla som si. V mojom tele bojovali dve sily. Dobrá a zlá. Našťastie mala vlčica moju krv jednorožca veľmi rada.
Dolores bola ale rozzúrená. Pred všetkými som ju ponížila a strápnila. Ukázala som jej, že mám navrch a že proti mne nič nemá a nezmôže.
Spravila niečo zbrklé, ale dalo sa to čakať. Vypálila po mne kliatbu. Vedela som čarovať aj ako vlk. Bez akéhokoľvek problému. Už som išla vyčarovať štít, keď sa predo mňa postavil Harry a spravil to za mňa. Dolores bola úplne mimo. Prefičala okolo nás ako nasprejovaný blesk a vybehla z miestnosti. Potom som sa premenila späť na človeka a chalani na mňa vyvalili oči.
"Čo zas?" Vtedy prišiel Draco a zozadu mi prehodil cez plecia svoj plášť.
"Zase si nahá."
"Ach..." To ma nenapadlo. Otočila som sa ku chrabromilčanom.
"Takže v pohode?" Nemyslela som len toto, ale všetko. Mia ma objala.
"V pohode!" Zasmiala sa.
"Ako vlčica si pekná." Povedal mi rozpačito Ron. Nadvihla som obočie.
"Fred, George. Pýtali ste sa ma, či chodím s Dracom. Moja odpoveď je nie." Otočila som sa k Dracovi.
"Vieme, ako to medzi nami je. Možno jedného dňa. Keď sa vojna skončí. Čo povieš?"
"To sa mi páči." Prehodil mi ruku okolo ramien.
Odišli sme z veľkej siene.


***


Dal si ma zavolať Snape a to bol dôvod, prečo som tesne pred večierkou klopala na dvere jeho kabinetu.
"Potrebujete zasa pomoc?"
"Ja nie, ale vy áno." Povedal mi, keď zabezpečoval miestnosť proti odpočúvaniu.
"Nechápem, čo tým chcete povedať."
"Temný pán sa o vás dozvedel. A chcel vedieť podrobnosti."
"Od vás?"
"Aj, i keď na muške mal skôr Luciusa. Dozvedel sa aj o tom, že máte s Dracom... vzťah."
"Čo to znamená?"
"Problém. A poriadny. Temný pán vás chce, ale najskôr chce zistiť, aká ste silná."
"A preto spraví... čo?"
"Zaútočí. Len na vás. Buďte opatrná. Vašu matku prepadli, keď bola sama a potom ju uniesli. Od tej chvíle ju jej priatelia nevideli viac ako 15 rokov. Bolo by nepríjemné, keby sa toto zopakovalo."
"Nerada to poviem, ale nie som mama."
"To neznamená, že by ste mala opakovať jej chyby."
"Pán profesor, mňa nedostanú. Som silná. Silnejšia než jeho smrťožrúti."
"Ale keď budú v presile, a oni budú, vaše šance sú malé."
"Vie o tomto mama?"
"Nie, nikto z rádu. Chcel som to povedať najskôr vám."
"Ako dlho to viete?"
"Od rána. Predpokladám, že k pánovi sa ešte nedostalo to, čo sa stálo pri raňajkách, mimochodom skvelý výkon."
"Že by ste nemal rád Dolores?"
"Je rúžová. Neznášam tú farbu." Pobavilo ma to.
"Čo mi teda navrhujete? Čo mám robiť?"
"Práveže som dúfal, že niečo navrhnete. Ja som vás chcel len informovať."
"Môj návrh znie, aby ste to nikomu z rádu nepovedal. Mama by mala len starosti a všetci by z toho boli na vetvy. Postarám sa o seba a na tom budem tvrdohlavo trvať. Ubránim sa."
"Ako chcete, dám vám ale užitočnú radu. Zdržiavajte sa vždy pri niekom. Nechodievajte veľmi sama."
"Jasné, chápem."
"Artemis, neberte to na ľahkú váhu. Aby ste sa neprecenila. Oni sú schopný všetkého."
"Narážate na zabíjanie?"
"Presne."
"Aj ja som niekoho zabila. Ak ma k tomu donútia, teda ak zabijem v sebaobrane, myslím, že nebudem mať ani výčitky."
"Zabila...?"
"Netvárte sa. Viem, že aj vy." Trhol sebou.
"Je to strašné. Zabiť niekoho. Viem to. Ten pocit... stále sa vám to vracia a premieta v hlave."
"Vy ste naozaj..."
"Hej. Preto opakujem, že nemusíte mať obavy. Teda vlastne môžete ich mať. Idú po mne zabijaci. Vaši priatelia. Ale... do pekla, viete čo tým myslím, nie?"
"Rozumiem."


***


Prišla zima. Nič sa nedialo. Aj napriek Severusovmu varovaniu... po pár dňoch som to vypustila z hlavy a potom som na to celkom zabudla. Ani som nepredpokladala, že na mňa zaútočia. Prečo? Ak vedia čo som zač, vedia aj to, že sa budem brániť všetkým čo mám. Nemajú proti mne šancu.
To som ale nevedela, že na mňa chystajú pascu. Sústo, ktoré možno nedokáže prehltnúť ani vlkolak.
Sústo, ktoré ma môže poraziť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aurora Aurora | Web | 10. června 2013 v 18:49 | Reagovat

prečo mám pocit, že ide o jej mamu? alebo o Remíka?
ostatné som ti už písala na blog :)

2 Aurora Aurora | Web | 10. června 2013 v 18:50 | Reagovat

[1]: ee, na fb. popletená som. :D

3 inkognito-hp inkognito-hp | 10. června 2013 v 22:42 | Reagovat

Dobře, všechno jsme si řekly na fb, ale musím uznat, že v úvodu máš hezký barvičky :-D

4 Kristen Kristen | 11. června 2013 v 15:00 | Reagovat

No je to na tebe ako sa rozhodneš či to tu ukončíš alebo nie. Ale podľa mňa by to bola škoda, ale vravím je to na tebe ;) No a ku kapitole pekná dobre to natreli DOlores :D A Snape bol úžasný

5 Petuus Petuus | 11. června 2013 v 17:02 | Reagovat

Ten prihovor alebo co to Bolo si napisala krasne. Dufam ale ze ta tu na blogu ještě uvidím kapitolka je, supeeeer dufam ze sta artemis nic zle nestane :-) :-) :-) :-) :-)

6 Miša Miša | 27. listopadu 2014 v 23:14 | Reagovat

Škoda že nie je dokončená...nedávno som narazila na tvoj blog a velmi sa mi zapáčili tvoje poviedky. Dúfam že to dokončíš. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama