5. Kapitola – Šokujúce slová

15. května 2013 v 15:13 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej 2
Tak som dala maturitku, už len ústne :)
Keďže mám teraz trošku času, pridávam movú časť.
Tak snáď vaše duše peteší :)
Pekné čítanie.

Vaša Shad.



Išli ma zaradiť do fakulty. Práve som išla popri stoloch vo veľkej sieni s profesorskému stolu. Albus mi predstavil všetkých členov zboru skôr, než som nastúpila, ale jednu ženu som videla úplne prvý krát. Aj napriek tomu som presne vedela o koho ide. Dolores Umbridgeová. Námestníčka ministerstva mágie. Inak prezývaná tiež - ružová ropucha. Ani som sa nepokúšala zamerať na ňu svoju citlivosť, bála som sa toho, čo by som videla.
Už ma tam čakala stolička. Prváci už boli zaradený všetci. Posadila som sa a riaditeľ mi nasadil klobúk.
"Pozrime sa. Už som sa bál, že neprídeš. Hmm... Toto je ťažké. Veľmi ťažké."
"Ťažké? Čo je ťažké?"
"Zaradenie, samozrejme." Rozosmial sa klobúk. "Ale už viem kam ťa pošlem." Odmlčal sa a potom nahlas zvolal niečo čo som vôbec nečakala.
"SLIZOLIN!!!" Zostala som šokovane sedieť.
"Tvoja úloha je dôležitá i keď o tom nevieš." Povedal mi potichu. Potom mi dal riaditeľ klobúk pomaly dole. Prekvapene sa na mňa pozeral.
"Verte mi, že som z toho viac v prdeli ako vy." Povedala som mu a ako mátoha som sa presunula k slizolinskému stolu. Obzrela som sa okolo seba a napadla ma jediná otázka - Prečo som do pekla tu?
Jeden blond chalan ku mne natiahol ruku, ale stopla som ho skôr, ako niečo povedal.
"Ani sa o to nepokúšaj. Daj mi pokoj. Potrebujem sa trochu spamätať." Ohradila som sa. Zhlboka som sa nadýchla a zaklonila som hlavu, vtedy som vydýchla. Pozrela som sa na ostatných. Všetci sa na mňa prekvapene pozerali. Pokrčila som plecami. Čo už? Nič... Proste sa s tým budem musieť zmieriť.
Potom preniesli profesori reč, ale vôbec som ich nepočúvala. Aj ropucha niečo hovorila, ale to išlo celkom mimo mňa.
"Si čistokrvná?" Spýtalo sa ma jedno dievča.
"Čože?"
"Pýtam sa ťa asi siedmy raz či si čistokrvná, ale úplne ma ignoruješ."
"Ver mi, že mám tú najčistejšiu a najdesivejšiu krv pri tomto stole."
"Ja som Pansy Parkinsonová."
"A ja som tá, ktorej je to úplne jedno." Tým som sa jej dotkla, ale chalan vedľa mňa, ten blond, sa rozosmial.
"Ja som Draco Malfoy a ty?"
"Niekto, kto tu nemá čo robiť." Povedala som potichu.
"Počúvaj, ak sa budeš chovať ako krava, bude táto škola pre teba peklom." Povedal mi výhražne. Pozrela som sa naňho a dala som priestor vlčici. Zaostrila mi zuby, rozžiarila oči a objala ma svojou mocou.
"Vážne? Nehovor. Bude lepšie ak si ten výhražný tón odpustíš. Nemám dobrú náladu a ver mi, že by si nebol prvý, koho by som zabila." Prisahala by som, že keby som nemala iné zmysli, tak vykrvácal. Totálne stratil farbu.
"Toto som myslela, tou najdesivejšou krvou. Skôr bude dobré, ak si budeš držať odo mňa odstup." Zavrčala som mu do tváre.
"Rozumieš? Aby si vystrašil mňa... to by si musel... nie, vlastne ma nič nenapadá." Usmiala som sa a dala som si záležať, aby som odhalila čo najviac tesákov.
"Možno sem predsa len patrím." Povedala som potichu.
Na stole sa zrazu objavilo jedlo a to bol koniec našej debaty. Dali mi pokoj. Už sa ma nikto viac nič nepýtal. Najedla som sa a chcela som odísť, ale nevedela som kam. Musela som počkať, až sa najedia všetci prváci a aj prefekti, ktorý nás mali zaviesť do klubovní. Prefektom boli Draco a Pansy. Išla som úplne posledná. Svoje som si povedala.
Na chodbe som sa minula s Ronom a Hermionou.
"Zajtra o 11:00 vonku pri jazere?"
"Dobre." Prisvedčila som.
Prišli sme k soche dementora, ktorá bola v podzemí hradu.
"Miesto našej klubovne sa každý rok mení, ale vo vnútri je vždy úplne rovnaká. Heslo je Zabijáci muklov." Povedala Pansy a socha sa potichu odsunula. Vošli sme do klubovne. Bola celá vo farbách fakulty. Bola to bezcitná miestnosť. Chladná. Temná. Pobrala som sa rovno ku schodom, ktoré viedli do izieb. Najskôr sme išli dole schodmi a tam sa objavila dlhá chodba s mnohými dverami. Izbami. Na moju smolu som bola na izbe s Pansy. A ešte nejakou Laurou a Stelou.
"Sú to kravy. Nikto ich tu nemá rád." Povedala mi Pansy keď išla k našej izbe. Otvorila mi a odišla späť do klubovne. Obe tie dievčatá boli dnu.
"Hej, ty si tá nová." Zvolala jedna.
"Ja som Laura a toto je Stela." Laura mala rovné, dlhé, blond vlasy a hnedé oči. Mala rovný nos a štíhlu postavu. Vyzerala milo. Stela bola vysoká, chudá, mala hnedé kučeravé vlasy a modré oči. I keď tie jej neboli ani zďaleka také jasné, ako tie moje.
"Vitaj s hrobe. Ako sa voláš?"
"Artemis. A v hrobe?"
"Tak to voláme. Túto celú klubovňu. Je to ako kobka."
"Jasné... Na koho ste strane?" Spýtala som sa ich otvorene.
"Na riaditeľovej. A ty? Tiež si čistokrvná a nadutá ako oni?"
"Čo majú všetci s tou čistou krvou?"
"Tak sa tu merajú. Čím viac je tvoj rod uznávaný, tým máš vyššie postavenie."
"A vy ste?"
"Nič. Moja mama je mukel a otec čarodej. Ubližoval jej. Nenávidela som ho. Všetkých temných neznášam. Moja nenávisť je občas trochu..."
"Trochu? Vždy keď je niekde bitka chrabromilu proti slizolinu, Stela sa tam zjaví a bojuje proti slizolinčanom. Nejeden skončil preto na ošetrovni." Uškrnula sa.
"Ty máš čo hovoriť. Laura má oboch rodičov čistokrvných, ale ich rod nie je vôbec významný. Ale je taká prefíkaná, že klobúk proste nemal na výber. Poštvala proti sebe toľko ľudí..." Zavrtela Stela hlavou a potom sa obe rozosmiali.
"A čo ti Artemis. Prečo si tu skončila ty?"
"Možno preto, že som niekoho zabila? Neviem... Asi preto." Pokrčila som ramenami.
"A možno je to len preto, alebo mám rada, keď zo mňa majú ľudia strach." V ich tvárach už nebolo po srandovaní ani stopy.
"Zabila?"
"To je fuk." Zvalila som sa na svoju posteľ.
Jedného dňa, pred pár rokmi napadol kmeň Kukuruku spolok čarodejníkov. Vtedy chceli zraniť mamu. Stratila som kontrolu nad vlčicou, taký strašný hnev som cítila, keď som videla ako na ňu útočia. Bránila sa, dokonca mala navrch, ale to bolo vlčici jedno. Chceli ju zraniť.
Zabila som oboch čo na ňu útočili. Som zmierená s tým kým som. Som napoly predátor. Preto som bola nemilosrdná. Ale krv mojej matky ma potom donútila cítiť vinu za svoj čin. A aj moje ľudské ja.
Keď som sa uistila, že mame nič nehrozí a že je po útoku, ušla som do hôr. Bola som tam asi mesiac, kým som sa dokázala vrátiť a pozrieť sa mame do očí. Otvorene som jej povedala, že ak by sa to stalo znova, asi by som urobila to isté. Asi by som ich zabila i keď ten pocit viny bol strašný.
Povedala som mame, že som netvor a že by som radšej mala žiť v horách, no ona ma objala a obalila do svojej moci. Utešila moju bolesť a zbavila ma viny, keď mi odpustila.
Povedala mi, že si dobre uvedomuje to kým som. Ale že som v prvom rade jej dieťa. Jej Artemis. Povedala mi ale aj to, že to bolo zlé rozhodnutie. Že nie je správe zabíjať. Vedela som to a ona zasa vedela, že to viem. Povedala mi to, čo som potrebovala počuť, že ma miluje takú aká som a to sa nikdy nezmení. Že rozumie tomu prečo som to spravila. Aby som ju chránila.
Vtedy mi povedala tieto slová: Nemôžem ti vyčítať to, že si ma chránila. Nabudúce si však uvedom, že na rozdiel od inštinktov vlka, má človek na výber. Mohla si ich len zraniť a darovať im možnosť rozhodnúť sa, či chcú žiť ako do teraz, alebo začať odznova. Každý má nárok na chyby, ale nie každý sa z nich vie poučiť. A opakovať nesprávne rozhodnutie je jednou z najhorších vecí, ktoré sa ti môžu stať a ktoré ťa môžu zničiť.
Mama je naozaj silná a jedinečná žena.
Jej slová ma v ten deň hlboko zasiahli. Zmierila som sa s tým, čo som vykonala. Avšak vedela som, že ak by som zabila ešte niekoho, neodpustila by mi tak ľahko. Viem, že by mi ako trest a ťarchu za môj čin nechala bolesť z pocitu viny. Už by mi ju neodobrala. Musela by som s tým žiť.
Možno si klobúk myslel, že by som bola schopná zasa zabiť. A mal pravdu. Stačilo by len nechať vlčici voľnú ruku. Ale jeho slová mi vŕtali v hlave.
Tvoja úloha je dôležitá i keď o tom nevieš.
Som tu z nejakého hlbšieho dôvodu. Dokonca si myslím, že tu nie som kvôli sebe, ale kvôli niekomu inému. Neviem. Sú to len moje dohady...
Všetko sa dozviem časom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | 15. května 2013 v 20:21 | Reagovat

Som zvedavá na jej úlohu pretože jej zaradenie ma prekvapilo. Ale ako pekne odbila Draca aj Pansy a tie dve Laura a Stela vyzerajú fajn. Pekná kapitola :-) A gratulujem :) Ústne dáš!

2 Petuus Petuus | 16. května 2013 v 7:04 | Reagovat

Já sa bojiiiiim dufam ze jej Malfoy nebude moc robit zle....... držím palce... :-) :-) :-) :-) :-) :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama