3. Kapitola – Sme rodina

10. května 2013 v 15:51 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej 2

Tak a je tu nová kapča, lebo ste ma zavalili komentármi :D
Ste super a ja vám ďakujem, že moju poviedku čítate. Fakt ma to potom baví písať :)
A dopĺňam informácie - spravila som celé písomné maturity z anglického jazyka
(test aj sloh) takže som ešte stále happy jak blcha :D
Pekné čítanie.

Vaša Shadowofhope
P.S: Kapča skôr taká pokojnejšia si myslím, ale aj tak by sa mohla páčiť :D




Dívala som sa naňho i keď on mi venoval len málo pozornosti. Díval sa na mamu. Pre ňu to bola tiež dôležitá chvíľa. Nevidela sa z mužom, ktorého milovala celé roky.
"Zion..."
"Remus..." Povedali v rovnakej chvíli.
Pomaly spravili pár krokov k sebe a potom sa vrhli jeden druhému do náručia. Prvý krát som sa rozplakala. Stále ju miloval a ona milovala jeho. Bola som strašne šťastná, že sa moji rodičia ľúbia.
Potom sa začali bozkávať a ja som sa začala pomedzi plač usmievať. Mama sa od ocka odtiahla a vystrela ku mne ruku. Pomaly som k nej prišla. Postavila sa za mňa a ukázala ma ockovi. Ten sa na mňa po prvý krát skutočne pozrel. Chvýľu sa na mňa bez pohnutia pozeral. Pootvoril ústa od prekvapenia a vyvalil oči na mamu. Potom na mňa a na mamu. Cúvol.
"To je... Ty máš dieťa?" Spýtal sa mami.
"Ja... áno ja mám dcéru. Ale mať dieťa je vec dvoch osôb, nie len jednej, Remus." Vysvetľovala mu ako malému. Cítila som, že si tento okamih vychutnáva.
"Toto je Artemis, Remus. Tvoja dcéra. Je ako ty... no myslím tú vec z mesiacom." Pozrela sa na ostatných v miestnosti. Nevedela, či môže hovoriť otvorene.
"Všetci vedia, že Remus je vlkolak." Povedal ten pekný muž.
"Vlkolak... Je mi to ľúto..." Povedal mi ustarostene otec.
"Prečo?" To bolo prvé na čo som sa zmohla.
"Tú bolesť a chuť po krvi. Odsúdil som ťa na to. Odpusť mi, prosím."
"To je v poriadku. Môžem sa premeniť kedy chcem a nikdy ma to nebolí a ani krvilačná nie som. Teda ak nechcem." Usmiala som sa.
Zatváril sa nechápavo. Mama ma zozadu objala a pozrela sa na otca.
"To je moja vina. Moja krv ju chráni pred bolesťou pri premene. Aj pred neovládateľnou chuťou zabíjať. Podedila po tebe len vlčiu dušu a silu. Teda čo sa týka vlkolačej stránky. Inak je inteligentná po tebe. Rada číta knihy. Po mne je zas niekedy trochu nerozvážna a do vecí sa púšťa hlava nehlava."
"Mama!" Tá sa len zasmiala.
"Máme tú najúžasnejšiu dcéru, akú sme si mohli priať. Akú som si ja priala." Otec bol ticho. Potom ku mne bez slova prišiel a objal ma vo chvíli, kedy ma objímala aj mama. Skončili sme vo veľkom objatí.
"Sme rodina." Povedal otec.
"Mám dcéru a moja Zion žije." Tiekli mu slzy. A vlastne aj mne a aj mame.
"Hej, psisko. S dcérou sa objímaj koľko chceš, ale tamto čudo by som aj ja rád objal." Ohradil sa ten pekný muž. Mama sa zasmiala, vyslobodila sa z objatia a objala sa z mužom.
"Je pekné vedieť, že si sa nezmenil, Sirius."
"Hmm... Toto je lepšie." Zdvihol mamu do vzduchu a pevne ju objal. Otec mimovoľne zavrčal pri tom pohľade. Prekvapilo ma to, pretože ja som spravila to isté. Prekvapene sme sa na seba pozreli. Vlastne všetci v miestnosti.
"Bože, oni sú fakt otec a dcéra. No fajn, nestojím o to, aby ma cez spln potrhali na kusy." Sirius mamu pustil a odstúpil. Mama sa poobzerala a podišla k ďalšiemu mužovi. Mne neprišlo čudné, že ho objala, proste sa vítala s ľuďmi, ktorých dlho nevidela, ale všetkých v miestnosti tým prekvapila.
"O čo ide?" Nechápala som.
"To by som aj ja rád vedel." Poznamenal Sirius a otec prikývol.
"Kto je ten muž?" Spýtala som sa otca.
"To je Severus Snape." Aj ten Severus bol prekvapený, keď ho mama objala. Napokon jej objatie opätoval. Po chvíli sa mama odtiahla a pohladila muža po líci.
"Severus... som rada, že si v poriadku." Usmiala sa naňho, rovnako ako na mňa, keď som sa vrátila z tréningu. Teraz ju objal on. Trochu ju to prekvapilo, ale opätovala mu to s úsmevom na perách.
"Čo sa deje, Severus?"
"Zabil Lily..." Zašepkal tak potichu, že som to mohla počuť len ja a otec s naším vlčím sluchom. Mama ho objala tuhšie.
"Je tam s ním, nie? S Jamesom. Viem, že si ju miloval, ale ona sa napokon obetovala pre to čo milovala. A zomrela po boku toho, koho milovala. Jej pamiatku si uctíš najlepšie tak, ak budeš chrániť jej syna. Jej odkaz a našu nádej. Dieťa o ktorom hovorí proroctvo." Šepkala mu rovnako potichu. Prikývol.
Potom už nahlas dodal: "Som rád, že žiješ. A čo..."
"Je mŕtvy." Na tvári toho muža, Severusa, sa mihol tieň bolesti. Mama ho pohladila na mieste, kde má človek srdce a mužova napätá tvár sa vyjasnila. Vtiahla do seba jeho smútok. Mama sa otočila na Siriusa.
"Chcem, aby si vedel, že tvoj mladší brat bol dobrý. Zomrel čistý v boji proti zlu. Bez temnej mágie vo svojom tele. Zbavila som ho temného znamenia a on obetoval život, pre našu vec. Nikdy, naozaj nikdy nechcem počuť, že by niekto z vás pošpinil meno Regulusa Blacka." V jej hlase bolo toľko sily až ma to prekvapilo.
Severus jej dal ruku na rameno. "Čo si to povedala? O tom znamení?"
"Viem ho zničiť. Vymazať. Nazvi to ako chceš." Povedala mu.
"Chcel by si?" Spýtala sa ho. Díval sa na ňu s takou nádejou a zároveň s takým strachom.
"Nemôžem. Som špión."
"Rozumiem. Albus mi všetko povedal. Ale keď sa tento boj skončí... no ak budeš chcieť, stačí povedať." Severus prikývol.
Mama opäť prešla ku mne a k ockovi. Dala mu bozk, potom ešte jeden a o 10 sekúnd pre nich prestal existovať okolitý svet. Prevrátila som očami.
"Mami..."Odtiahli sa od seba.
"Hups, pardon." Povedala celá strapatá. Všetci sa rozosmiali. Mama tak na ľudí vplývala. Pokojne a láskavo. Veľa ľudí si myslelo, že to je pre jej krv, ale nie je. Je to kvôli nej samotnej.
"Artemis?" Oslovil ma otec. Pozrela som sa naňho.
"Prepáč, len som chcel povedať tvoje meno." Mávol nad tým rukou. Chápala som ho.
"Otec?" Prekvapene sa mi pozrel do očí.
"Len som to chcela povedať, prepáč." Pousmiala som sa.
Prišiel ku mne a objal ma. Moja vlčica bola nesmierne spokojná.
"Myslím, že by sme vás mali predstaviť. Všetkých." Ozval sa riaditeľ. Začal s nami a potom nám predstavil ostatných v miestnosti. Bola tam Nymphadora Tonksová, ktorú sme mali volať len druhým menom. Potom tam bola rodina Weasleyovcov. Moly, Artur, Bill, Fleur, George, Fred, Ginny, Ron. Fúúú, veľa Weasleyovcov. Potom tam bola Hermiona Grangerová, Kingsley Shacklebolt a Alastor Moody.
"Nie sú tu všetci, je nás omnoho viac. No nečakal som takúto situáciu." Vysvetlil Dumbledore.
"Aspoň budem mať čas si ich zapamätať." Poznamenala som. Dvaja ľudia v miestnosti však boli iný než ostatný. Boli to dvojčatá Fred a George. Prišla som k nim a obzrela som sa na mamu.
"Cítiš to tiež?" Spýtala som sa jej.
"Z týchto dvoch?" Prekvapene ku mne prišla a lepšie sa pozrela na dvojčatá. Tie sa na seba rozpačito pozreli a potom zasa na nás.
"Smrdíme?" Spýtali sa jednohlasne.
"Ráno som mal sprchu, čo ty dvojča?"
"Ja som ju mal po tebe, dvojča. Je zrejmé, že voniam lepšie ako ty."
"Tým si nie som istý, dvojča. Ukázala na oboch."
"Teda je asi problém náš šampón."
"Alebo kondicionér."
"Alebo... nie je to tričko zo včera?" Spýtal sa jeden druhého.
"Alebo tvoje ponožky?" Opätoval mu to.
S mamou sme sa rozosmiali. "Máš pravdu Ari. Cítim to." Mama k nim prišla a objala ich. Prekvapene tam stáli.
"Aj ja, aj ja!" Ozvala som sa. Tiež som ich objala. Áno, muselo to vyzerať čudne. S mamou sme sa na tom zasa rozosmiali.
"Čo to má byť?" Spýtal sa pobavene Sirius.
"Ide o to, že ja aj Ari cítime emócie. Ja ešte viac. Cítim aj to, čo majú ľudia ukryté v srdci. Títo dvaja však majú takú veselú povahu a také nádherné srdce, že je to neuveriteľné. Nikdy som sa z nikým takým nestretla."
"Chcela by som pri nich stáť celý deň, aby som necítila ostatných." Prisvedčila som a mama prikývla.
"Sú proste bezstarostný a to sa v tomto svete často nevidí." Pozrela sa na dvojčatá. "Toto vyznie ako prosba matky a aj to tak bude, ale bola by som veľmi rada, ak by ste sa priatelili s mojou dcérou." Usmiala sa na nich milo.
"Mama...!"
"Bude nám cťou!" Povedali jednohlasne. Dali mi ruky okolo pliec. Každý z jednej strany a odvliekli ma z tej kuchyne, či čo to bolo.
"Ukážeme ti dom. Celý." Mal veľa izieb, niektoré však boli zamknuté a iné boli tak nasiaknuté čiernou mágiou, že sa mi z toho chcelo grcať. Fred a George boli skvelý! Zamilovala som si ich. Nie len pre ich humor, ale aj preto, že boli iný ako ostatný. Zatiaľ čo sa veľa ľudí pretvarovalo v tom, že sú šťastný a snažili sa vás presvedčiť, že im nič nie je, Fred a George boli naozaj v pohode. Nikdy by som si nepomyslela, že taký chalani naozaj sú.
Ale keď som uvidela Harryho, alebo ich bratov, to bolo jedno nešťastie vedľa druhého. Preto som sa držala pri dvojčatách. Ja som nevedela ľudí zbaviť bolesti ako mama, ale cítila som ju. Nie tak veľmi. Ak som chcela, mohla som tento dar "vypnúť". Preto to vlastne bolo jedno. Ale cítiť optimizmus dvojčiat bolo neuveriteľne super. A keďže som mala tento svoj senzor zapnutý, aby som cítila ich dvoch, cítila som aj ostatných.
Napokon som sa na to vykašľala a túto svoju citlivosť vypla. Stačilo mi len vedomie toho, aký tý dvaja sú. Spravila som si tak jasný prehľad.
Vrátili sme sa do kuchyne. Mama sedela vedľa ocka a boli pri sebe veľmi blízko. Otec mame hladkal ruku a ona sa smiala na niečom čo jej hovoril. Pri tom pohľade som bola šťastná, ako nikdy v živote.
Myslela som si, že v kmeni Kukuruku je môj domov.
Mýlila som sa.
Môj domov bol tu. Pri nich. Pri mojej rodine.
Pretože ako povedal ocko - sme rodina.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aurora Aurora | 10. května 2013 v 20:32 | Reagovat

ja chcem zase :) Fredík môj maličký, strašne sa cítim vinná za to, že som ho zabila :( ja chladnokrvná vrahyňa :( ale oni sú úžasní :3 a pekne povedané o ich psychike... a ešte toto ma dostalo:
Fúúú, veľa Weasleyovcov. :D :D :D

2 Petuus Petuus | 12. května 2013 v 15:58 | Reagovat

Supeeeer dufam ze pojde na rokfort ale to je len na tebe ale asi hej inac by sta to asi rychlo skončilo.... no nic ako?? Těším sa na dalsiu a ku kapitolke asi nic k tomu ine... nejsom dobra v takomto rozpisovani komentarov :-( :-) :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

3 Kristen Kristen | Web | 12. května 2013 v 20:06 | Reagovat

"Smrdíme?" :D Skoro som sa pocikala od smiechu. Krásna kapitola, dve stratené polovičky sa stretli, Ari bola úžasná a celé to bolo krásne! Geniálna kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama