2. Kapitola – Nové informácie

9. května 2013 v 19:06 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej 2
Strašne moc moc moc moc ste ma potešili s komentármi, preto som si našla čas a napísala vám hneď pokračko :) Uvídim, ako budete komentovať a či ma zas motivujete :D
Dlho som nikomu nevenovala kapču a túto venujem Chaos - ktorá komentovala tú minulú- neviem či si mi už zanechala koment, ale veľmi ma nová tvár potešila :) Ale aj ostatným, mojej drahej Aurore ← ona je moja všeobezná páske cez HP svet, Petuus a Kristen, ale aj LaurelGlee :)
No tak snáď sa vám zapáči.
Och a dostala som 65% zo slohu z angličtiny (maturita) Shadow je mrte šťastný človek :D
Takže táto kapitola je aj pre moju super náladu.
Tak pekné čítanie.
Vaša Shadowofhope.




Melanie aj Oskar sa vedia premiestňovať, preto sme boli v Londýne za pár minút. Práve bol 23. August.
Mama vravela, že jediné miesto, kde môže Dumbledore byť, je Rokfort. Aj keď sú prázdniny. Bola si tým istá, lebo na Rokforte bývala aj počas prázdnin, keďže nemala domov. Nevedela som si to predstaviť. Ja som domov mala od malička. Kmeň Kukuruku bol mojím domovom. Vyrástla som tam.
Čím ďalej, tým viac som si uvedomovala, koľko si toho mama preskákala. Nevedela som kedy sa stretnem s otcom, ale bola som z toho nervózna. On nevie, že má dieťa. Čo ak ma neprijme? Čo ak... Nestihla som mať viac obáv. Mama ma chytila za ruku a všetky ich vtiahla do seba. Vždy ma chránila.
"Nič sa predsa nezmení. My dve budeme stále spolu." Povedala mi nežne. Upokojilo ma to viac, než by ste si možno pomysleli.
"Čože? Čože to?" Spýtal sa nechápavo Oskar, ktorý išiel meter pred nami.
"Ale nič. Neboj. Bavím sa z Ari."
"Aha... babské reči. Do toho ma nič."
"Veru tak." Prisvedčila mu Mel. Vyšli sme z hustého lesa a pred nami sa objavil neuveriteľný obraz. Týčil sa pred nami obrovský, kamenný hrad.
"Domov..." Zašepkala mama.
"To je Rokfort?" Prikývla a bez slova vykročila vpred. Vedľa hradu bolo veľké jazero a bolo tam tiež veľa stromov. V diaľke som dokonca zazrela nejakú vŕbu, ktorá vyzerala dosť čudne.
"K tej sa nepribližuj. Tá vŕba má vlastnú hlavu a rada ňou mláti do všetkého čo sa okolo nej pohne." Povedala mi. Melanie sa rozosmiala.
"Vŕba mlátička."
"Mel? Ty si tu tiež študovala?"
"Hej, ale iba dva roky. Potom som išla na Beauxbaton. Tam študoval aj Oskar."
"Vy dve ste sa poznali?"
"Vôbec nie." Odpovedali jednohlasne.
"Som o dva roky staršia ako tvoja mama."
"Akurát ste sa minuli."
"Presne. Keď ona nastúpila, ja som akurát odišla na inú školu." Oskar otvoril bránu školy. V tom sa na mňa mama prekvapene pozrela.
"Čo je?" Nechápala som.
"Nikdy som ti nekúpila prútik."
"No a? Viem čarovať bez neho. Vlastne ani neviem ako by som s prútikom čarovala. Vieš dobre, že som to pár krát skúšala s prútikom, ktorého majiteľa som porazila, ale išlo mi to presne naopak. Horšie. Prútik posilňuje moc čarodeja, ale u mňa ju zhoršoval. Obmedzuje ma. Nemám prútik rada."
"Ale možno keby si mala svoj vlastný..."
"Prečo chceš, aby som mala prútik?"
"Aby si nevyčnievala."
"Mama? Som mutant. Vlkolak, jednorožec, človek a čarodej. Myslím, že je úplne jedno či mám prútik, alebo nie. Ešte k tomu si myslím, že bez prútika je čarovanie cool."
"Chceš decká zastrašovať?"
"Nie je zlé mať zdravý rešpekt." Poznamenala som. Nechcela som ľudí desiť, ale moja vlčica mala rada, ak videla v očiach protivníka strach. Mama si nahlas povzdychla. Pohladila ma.
"Tak poďme." Vykročili sme smerom k riaditeľni.
"No super, veď nevieme heslo. Ako sa tam dostaneme?"
"Cez prázdniny je jediné heslo, ktoré sa nemení."
"Aké?"
"Zmrzlina." Preniesla mama a chrlič sa posunul.
"Je to najmocnejší čarodej, ale je dosť nedbanlivý." Poznamenal Oskar. Vstúpili sme. Mama zadržala Oskara predtým, než zaklopal.
"Tak ma napadlo... čo ak už nie je riaditeľ?" Melanie vyvalila na mamu oči.
"To ma nenapadlo."
"Čo povieme?"
"Budeme sa akože hlásiť o miesta učiteľov?" Navrhla Mel.
"A čo ja?" Spýtala som sa.
"Študentka?" Navrhla mama.
"Nemáš skúšky z MLOK-ov. Takže pôjdeš do siedmeho, alebo šiesteho ročníka. Ja som ťa prišla zapísať."
"Myslíš, že by som tu mohla študovať?"
"Chcela by si?"
"Jasné! To by bolo super!" Tá predstava na mi strašne páčila. Hrad bol veľkolepí. Mama sa usmiala a jemne zaklopala.
"Vstúpte." Ozval sa mužský hlas. Mama si vydýchla.
"To je Albus." Usmiala sa na nás a otvorila dvere.
Riaditeľňa bola veľká, ale bolo v nej toľko harabúrd, že to tak nevyzeralo. K mame sa okamžite vrhol ohnivý vták a pristál jej na nastavenej ruke.
"Ahoj Félix. Ako sa máš?" Spýtala sa ho a láskavo ho pohladila po jasne červenom perí. Vták zaspieval.
"Zion?" Zašepkal starý muž za stolom. Neveril vlastným očiam. Mal modré oči, polmesiačikové okuliare a dlhú, bielu bradu.
"Ahoj Al. Už je to nejaký ten rok, však? Rada ťa vidím. Ani nevieš ako veľmi." Muž sa postavil a prešiel k nej. Chvíľu sa na seba pozreli a potom sa objali. Vták Félix poplašene odletel.
"Myslel som, že si mŕtva. Myslel som, že ťa zabili. Že ťa zlomili. Týrali..."
"Chápem, objavilo sa ti v hlave veľa zlých variácií. Som v poriadku. Albus, ale čo ostatný? Prosím, povedz mi všetko čo sa stalo. Pred nimi hovoriť môžeš. Zodpovedám za nich." Ukázala na nás. Všetci sme sa usadili a riaditeľ sa dal do dlhého rozprávania. Potom mu rozpovedala svoj príbeh mama.
"Takže Sirius ušiel z Azkabanu, Remus je nažive, Peter je zradca a James s Lily sú mŕtvy? Pri Merlinovi..." Mama zovrela v ruke medailón, ktorý nosila okolo krku.
"A čo Severus?" Spýtala sa po chvíli.
"Ten je v poriadku. Je profesorom tu na Rokforte." Mama vyvalila oči. Chvíľu sa na starého čarodejníka dívala s otvorenými ústami.
"Seve je profesor? Čoho?!"
"Elixíry a má aj na starosti fakultu slizolinu."
"McGonagalová?"
"Tak ako za tvojich čias. Veľa ľudí zomrelo v boji, veľa ich bolo aj zranených, ale ešte viac ich zostalo nažive. K nim sa pridávaš aj ty, čo ma nesmierne teší."
"Ach, drahý Albus... Takže Fénixov rád?"
"Ak by si chcela, bol by som nesmierne rád, ak by si doňho vstúpila. Aj s tvojimi priateľmi. So svojou dcérou." Teraz sa pozrel priamo na mňa.
"Povedz mi niečo o sebe, dieťa."
"Som najkrotkejší vlkolak na svete, ale zároveň najdesivejší, pretože som vytrénovaná na boj a zabíjanie. Som nežný človek, ktorý sa však vie aj nahnevať. Som silná čarodejnica, avšak prútik je moja slabina. Som čistý jednorožec, avšak zároveň som pošpinená vlkom. To som ja. Som dcérou Zion a moje meno je Artemis. Vytrénovaná Blirgua. Taktiež som dcérou Remusa Lupina. A vždy budem bojovať za to čomu verím. Na strane dobra proti zlu." Starý muž si ma ticho premeriaval a potom sa otočil na mamu.
"Termín Blirgua, správne? Nie je mi známy."
"Je to titul najsilnejšieho bojovníka. Ja som zasa Sirtila. Ženský mudrc. Naučila som sa rozvahe, liečiteľstvu a obrane."
"Si samé prekvapenie, Zion Lorenz." Usmial sa na mamu. Potom sa pozrel na Melanie a Oskara.
"Aj keď sa na mňa už nepamätáte, študovala som tu dva roky. Moje meno je Melanie Rowoodová. Toto je môj brat Oskar Rowood. Zion je moja najlepšia priateľka. Rozhodli sme sa opustiť Južnú Ameriku a vrátiť sa sem, pretože chceme bojovať a vieme, že sa schyľuje k ďalšej vojne."
"Nemýlite sa Melanie. I keď je práve ticho a pokoj, cítim v kostiach, že sa to čoskoro začne. Ďalší boj. Avšak je tu pár problémov o ktorých som vám nepovedal."
"O čo ide?"
"Ministerstvo neverí, že by sa mohol temný pán vrátiť. Myslia si, že je mŕtvy a toho sa držia hlava, nehlava. Dokonca sem na Rokfort posielajú vyslankyňu, ktorá nás bude mať pod dozorom. Myslia si, že sa chceme postaviť proti ministerstvu."
"My?"
"Fénixov rád. Vydedukovali, že zbieram vojsko, aby som porazil ministerstvo a stal sa ministrom."
"To je blbosť! Nikdy si nič také nechcel! Alebo áno?!" Rozčúlila sa mama.
"Isteže nie. Riadiť to stádo zaslepených blbcov na ministerstve? Česť výnimkám. O to by stál len blázon, ktorý by musel mať nervy zo železa. Rozumiem, prečo sa Fudge snaží všetkých presvedčiť o tom, že nemám pravdu. Že nie je možné aby bol temný pán späť. Znamenalo by to paniku a veľa problémov. Je omnoho jednoduchšie zavrieť pred problémom oči."
"Ale to nie je správne!"
"Nie, nie je. A preto sa zbierame v ústraní. My, Fénixov rád. Pomáhame tým, čo to potrebujú, alebo tým, čo o to stoja. Je nás však málo. Bol by som preto rád, ak by ste sa k nám pridali."
"Nebudem hovoriť za Melanie a Oskara, ale ja a moja dcéra pôjdeme s tebou."
"Nie je plnoletá..."
"Ale prosím ťa. Vie bojovať lepšie než ktokoľvek oho poznám. Ver mi, že ak ju uvidia smrťožrúti vo vlčej podobe, zutekajú ako myši." Táto mamina poznámka ma potešila. Uškrnula som sa.
"V tom prípade za ňu budeš zodpovedať do jej plnoletosti ty. Ako jej matka."
"V poriadku."
"Tak čo keby sme sa presunuli na ústredie rádu? Myslím, že je načase, aby mladá slečna Artemis spoznala svojho otca." A všetka radosť bola preč. Zovrelo mi žalúdok.
"Mama?" Hlesla som potichu. Prišla ku mne a objala ma. Keď mi zobrala strach, cítila som sa trochu prázdne a otupene.
"Buď získaš otca, o tom som presvedčená, alebo to zostane tak, ako to je."
Prešli sme ku krbu a postupne sme sa premiestnili do starého domu, ktorý patril rodine Blackovcov. Na ústredie Fénixovho rádu. Keď sme vyšli z krbu, všetci čo tam boli na nás vyvalili oči a polovica z nich okamžite tasila prútik. Potom dvaja muži naraz zvolali: "Dosť!!"
Zložili prútiky, za nami sa vynoril Dumbledore a Oskar.
Dvaja muži zašepkali s nedôverou, prekvapením a možno až strachom mamino meno.
Dívala som sa na tých dvoch mužov. Jeden bol celkom pekný. Mal čierne vlasy a šedé, búrkové oči. I keď tvár mal strhanú. A druhý muž mal... vlka v srdci. Otec...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sisa Sisa | 9. května 2013 v 19:32 | Reagovat

Sorrz že je to odveci (chodim na tvoju stranku) ale ako si dala to poviedkz aby si na to nemohla kliknuť ja to neviem dať. :-D

2 Petuus Petuus | 9. května 2013 v 19:58 | Reagovat

Bozeeeeee piš,piš,piš bo ja som velmi nedockavy clovek. Lhal supeeeer

3 Aurora Aurora | 9. května 2013 v 20:58 | Reagovat

skvelý koniec... a aspoň niekto má dobrú náladu :)

4 Kristen Kristen | Web | 10. května 2013 v 8:25 | Reagovat

Oh bože. Takže vstupujú do Fénixovho rádu to je super a ten otvorený koniec. Tá posledná veta ach som zvedavá čo bude ďalej!
A ďakujem za venovanie a gratulujem k angličtine :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama