17. Kapitola – Nové miesto

6. května 2013 v 7:30 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej

Záverečný diel tejto poviedky. Od ďalšej bude pokračovania príbehu, avšak hlavná postava už nebude Zion :) Som zvedavá čo poviete na tento diel, ktorý ukončí prvú časť. Snáď sa vám teda poviedka páči a pokračovanie chcete :D
Pekné čítanie. Mimochodom, kapča je krátka! vynahradím v pokračovaní :)

Vaša Shadowofhope



Bola som otrasená. Smrť Regulusa ma zasiahla.
Kreacher ma premiestnil do Južnej Ameriky. Naozaj veľmi ďaleko. Nebol som v nijakom meste, ba práve naopak. Premiestnil ma k nejakému starému indiánskemu národu. Kreacher nešiel s nami. Myslím, že ani presne nevie, kam nás premiestnil. Blúdila som lesom a len sem tam som zbadala, že nás pomedzi stromy z diaľky sledujú indiáni.
Myslím, že by som sa celkom psychicky zosypala, keby som nemala svoju Artemis. To vďaka nej som dokázala ísť ďalej. Ďalej? Neviem ani kam som išla.
Rozmýšľala som nad Regulusovími poslednými slovami.
Artemis sa má stať zbraňou dobra a ja zasa štítom. To chcel. Aby sa o nás už nemusel báť. Urobím všetko preto, aby som jeho sen splnila. Budem sa učiť. V prvom rade ale musím nájsť niekoho, kto ma všetko naučí. Práve preto som tu. V tomto lese. Či pralese.
Pretože podľa legiend, ktoré sa dostali až k nám do Londýna, tu žije rod mudrcov a bojovníkov, ktorý žijú v harmónii s prírodou. Bojujú proti zlu, no nevyhľadávajú ho. Tento národ sa volá Kukuruku. Aspoň v legendách. Poznal ich aj Kreacher. Preto ma priviedol práve sem. Aspoň myslím, že to mal v úmysle, alebo nás fakt premiestnil niekam neplánovane.
Ja len budem dúfať, že ma nebudú považovať za votrelca (ktorým som) a nezabijú ma bez otázok. Išla som dlho, padala som od únavy, ale Artemis si bezstarostne spala v mojom náručí.
Napokon som prišla na hranicu svojich síl a padla na kolená. Doplazila som sa k stromu a oprela som sa oňho.
Artemis som si pritúlila k sebe a ona mi automaticky chytila prameň vlasov.
Privrela som oči a skôr než som sa nazdala, som zaspala.


***


"Ona nie je nebezpečná. Prúdi z nej dobro a čistota. A tamto je jej dieťa."
"To dieťa nie je normálne a ani ona!"
"Napriek tomu sem prišla z nejakého dôvodu. Nie je to dávno, čo rodila a vyzerá zúfalo. Vypočujeme ju a potom uvidíme."
"Čo ak prinesie niečo zlé."
"Ubránime sa pred všetkým." Ženský hlas, ktorý bol evidentne plný hnevu stíchol.
"Tak dobre." Ozvala sa napokon spokojne.
Začula som kroky a niekto mi dal na čelo čerstvý studený obklad. Otvorila som oči a uvidela som mladého muža. Mohol mať tak 25-30 rokov. Mal hnedú pokožku, okolo krku nejakú korále a vo vlasoch mal zapletené orlie pierka. Oči mal hnedé a láskavé. Usmial sa na mňa.
"Si nepriateľ?"
"Som... neviem kto som..." Odvetila som absolútne úprimne.
"Prišla si sa sem niekým stať?"
"Áno." Zašepkala som.
"A kým."
"Ochrancom. Štítom. Liečiteľom." Mladý muž sa usmial ešte viac.
"V tom prípade si na tom najlepšom mieste. A čo ona." Ukázal vedľa mňa na Artemis, ktorá sa hrala s vlastnými nohami. Držala si prsty na nohách a vykopávala ich do vzduchu. Veselo sa pri tom smiala.
"Je nádherné, ako to dieťa miluješ."
"Prosím?"
"Keby si videla svoju napätú tvár, ako sa pri pohľade na tvoje dieťa uvoľnila a celá znežnela. Je veľmi pekné vidieť ženu, ktorá svoje dieťa tak veľmi miluje."
"Chcem, aby bola bojovníčka. Ja ju však nedokážem vytrénovať."
"Prečo chceš, aby bojovala?"
"Pretože máme veľa nepriateľov. Pretože chcem, aby sa vedela brániť, ale rovnako tak, aby vedela aj bojovať za to, čomu verí a čo miluje."
"A ty nie? Ty nechceš bojovať?"
"Ja to nedokážem. Ale ona áno. Má v sebe vlka. Moje dieťa je napoly vlkolak, napoly človek a má v sebe aj krv jednorožca. Je to neobyčajné a výnimočné dieťa. A temnota má výnimočnosť rada na svojej strane." Muž prikývol, akoby všetkému rozumel. Sama som si myslela, že trepem dve na tri. Ale on mojím slovám porozumel.
"Nestáva sa často, že by za nami niekto prišiel a chcel, aby sme ho trénovali. Občas sa to stane. Ale väčšinou sú to len muži. Vlastne si prvá žena, ktorá sem kedy sama vkročila. A v náručí si priniesla ešte jednu ženu. Môj otec je mudrc zdravia a pomoci. Poviem mu to, čo si mi povedala. Myslím, že sa ťa ujme. Avšak ak chceš mať zo svojej dcéry naozajstného a silného bojovníka, budeš ju musieť predať do rúk Ramone."
"Ramona?"
"Bola tu pred chvíľou. Je silná, až brutálna. Ona trénuje všetkých bojovníkov."
"Žena?" Mladý muž sa zasmial.
"Jej otec bol najsilnejší v celom našom kmeni. Teda, stále je, ale Ramona ho dokázala poraziť. Takmer svojho otca zabila a zmrzačila ho. Teraz to už nie je bojovník, ale aj tak ho pokladáme za najmocnejšieho v kmeni."
"Ona zmrzačila vlastného otca?" Zašepkala som a pozrela som sa na Artemis.
"Neboj sa. Aj keď bola prudká. Deti má rada a záleží jej na každom jednom. To preto, že sama deti mať nemôže. Tvojej Artemis ublíži len tak, aby ju naučila čo potrebuje. Narážam skôr na psychickú bolesť. Z tvojej dcéry dostane to najlepšie čo v nej je a spraví z nej bojovníka, ktorý dokáže celkom ovládať svoju moc. Svoje telo. Často krát svoju dcéru neuvidíš aj mesiace. Ramona si berie učňov do hôr, kde ich trénuje. Ak je tvoja dcéra vlkolak, naučí ju aj, ako má bojovať vo vlčej forme. Rýchlo a presne útočiť. Avšak nebude to otázka pár mesiacov. Ak chceš, aby bola tvoja dcéra naozajstná bojovníčka a ak sa chceš stať pravým ochrancom. Budete tu musieť byť desať až pätnásť rokov."
"Smieme tu tak dlho zostať?"
"Isteže." Usmial sa a odišiel. Pozrela som sa na Artemis. Tuším nás čaká dlhá cesta, kým sa staneme silnými. Pousmiala som sa a dotkla som sa Regulusovho medailóna. Nevzdám sa.
A kým nebude Artemis veľká, aby za seba rozhodla sama, nedám jej na výber.
Bude musieť trénovať. Potom si vyberie, či chce bojovať, alebo žiť vlastný život tu na tomto mieste.
Možno tu nájdeme domov. Domov, ktorý som okrem Rokfortu nikdy nemala. Možno bude práve toto miestom, kam sa budeme môcť vždy vrátiť.
Teraz začína nová kapitola nášho života.


Od ďalšej kapitoly bude druhá síria tejto poviedky. Tak aby ste sa nečudovali, že prečo je na stránke 1. Kapitola, keď má byť 18. Takže sa vidíme u: BNPB2 - Bez nádeje prichádza beznádej 2. Dúfam, že sa vám táto poviedka páčila a prečítate si aj jej pokračovania :) Druhá séria bude asi rovnako dlhá (približne, plus/mínus nejaké kapitoly) Tak snáď som vás potešila, že pokračujem :) Vaša Shadowofhope.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LaurelGlee LaurelGlee | Web | 6. května 2013 v 13:37 | Reagovat

Je to naozaj dobré, ale škoda, že Regulus musel zomrieť. Mohl by si ho potom možno nejako oživiť, alebo niečo také inak super. :-D

2 Kristen Kristen | 6. května 2013 v 16:58 | Reagovat

No pekne takže Južná Ametika a kmeň ktorý sa ich ujal. Som zvedavá ako začne druhá séria a čo sa udeje. Stále dúfam, že ich spojíš zase s Remusom

3 Petuus Petuus | 6. května 2013 v 17:53 | Reagovat

jee sorry dlho som sa neozvala.. mala som zaracha a zápasy iné blbosti.. kto by si pomyslel že projekt z fyziky bude trvať tak dlho žee?? Teším sa, som zvedavá a také.. Remus musí byť zdrtení, že ich nevidí.. :( :( inač supeeeeer :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama