15. Kapitola – Dieťa

25. dubna 2013 v 19:23 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej
Ďakujem vám za podporu :) Z obhajoby mám 3 a som rada, lebo to bolo mrte ťažké, viec než som čakala.
No teraz výsledok ANKETY: Severus a Remus skončili rovnako.
Preto som sa rozhodla, že Zion, nechám s Remusom, len to ešte nejako dopracujem.
Ale Severusovi dám neskôr trochu viac priestoru. Aspoň sa o to pokúsim.
Chcete aby som Severusovi vytvorila novú lásku? Ak áno, kto by to mal byť? Mukel, elf alebo čarodejnica - vyberte si vy a ja vám to prispôsobím - a ako by sa daná, nová postava mala volať (čiže do komentu napíšete napr. rasa: mukel meno: Jasmin)
Alebo môžem urobiť úplne nečakanú vec, že dám Tonksovú a Severusa spolu :D - chcem vedieť váš názor, dobre?
To je všetko, tak pekné čítanie zatiaľ.

Vaša Shadowofhope



S Regulusom sme sa skrývali už päť dní a práve vtedy sa niečo stalo. Niečo prevratné. Niečo čo nám celkom narušilo plán.
"Si TEHOTNÁ??!!" Zvolal Regulus prekvapene, šokovane, nahnevane, rozrušene a neviem ešte ako.
"Pokoj Reg."
"Pokoj Reg. Tebe preskočilo! Vieš v akom sme nebezpečenstve? Je ti jasné, že nás zabijú hneď ako nás zbadajú?! Nebudú sa ani na nič pýtať a hneď po nás vypália! Ja... čo ak nestihneme ujsť? Dieťa... Ty si dospelá, ale ohroziť malé nevinné dieťa? Zion..." Zaúpel.
"Neboj, zvládneme to. Aj tak si stále myslím, že by sme mali ísť za Dumbledorom."
"Nepomôže nám. Už nikto. Bolo by to ako žiť vo väzení, Zion."
"Preto je lepšie byť na úteku?" Zamyslene sa pozrel na moje brucho.
"Možno by bolo lepšie..."
"Čo?"
"Keby si tajne išla za Dumbledorom len ty. Ja musím pokračovať. Zion musím nájsť a zničiť všetky Horcruxi! Veď to vieš."
"Viem, inak bude Voldy nesmrteľný a tento svet padne do záhuby. Moja moc ma napĺňa len pri tej predstave. Som stvorená k boju proti čiernej mágii. Myslím, že by som po narodení dieťaťa mohla dieťa zveriť do ochrany Albusovi, alebo jeho otcovi."
"Albusovmu otcovi?"
"Idiot. Myslím otca dieťaťa." Prevrátila som očami.
"Aha... No to je tiež možnosť. Nerád by som hľadal sám." Tomu som rozumela. Sama som sa roky túlala po svete, bez opatery, plná strachu, že ma niekto nájde a ublíži mi, či ma zabije. Nerozumela som tomu čo som. Vnímala som samu seba ako netvora.
Regulus ma zachránil. To najmenšie čo som preňho mohla urobiť, bolo to, že budem teraz na jeho ceste s ním. Nie... na našej ceste.
"Sme v tom spolu. Od tej chvíle, čo si ma do tohto namočil."
"Keby som vedel, že si tehotná..."
"Tak by si ma tam nechal, nech ma znásilnia a prizabijú? Rozhodne by som potratila ak by som neumrela."
"Nie, to som nechcel povedať. Nevkladaj mi slová do pusy. Nemám to rád."
"Prepáč."
"Chcel som povedať, že by som teba dostal do bezpečia a išiel by som sám."
"A ako dlho by si vydržal? Našiel by si jeden horcrux a potom čo? Možno by ťa jeho zničenie zabilo. Budeš potrebovať pomoc. A ja tu nikoho iného okrem seba nevidím. Nie Regulus. Ak to bude nutné, budem stáť po tvojom boku aj s dieťaťom."
"A čo tvoji priatelia? Moji sú vrahovia. Rozhodne mi za nimi nebude smutno. Ale čo ak budeme na úteku roky?" Mlčala som. Musela som dobre voliť slová.
"Moji priatelia to pochopia. Nejdem sa obetovať pre vyššie dobro. Idem zvíťaziť proti zlu. A teraz keď viem, čo je vo veci, budem hľadať horcruxi s tebou, alebo bez teba." Usmiala som sa naňho a on si uľavene vydýchol.
"Ale čo to dieťa?"
"No v tejto veci mám len jediný problém."
"Aký?"
"Vieš odrodiť dieťa?" Regulus po pár sekundách zbledol, potom očervenel, ozelenel a zasa zbledol.
"Páni," zapískala som, "si ako chameleón. Aj ten by ti závidel."
"Zion! Toto nie je sranda! Je to vážne!"
"Pokoj. Už som nad tým rozmýšľala."
"Čože?"
"Keď to na mňa príde, tak ma musíš vziať ku kentaurom."
"Čože?!"
"Kentaur. Vieš to je ten človek s kopytami."
"Viem kto je kentaur!"
"Nenechajú ma bez pomoci. Pre krv, ktorá mi koluje v žilách. Kentauri a elfovia mi vždy pomôžu."
"Ale to dieťa čisté nie je."
"Ako to... ach... to ma nenapadlo."
"Čo to vlastne bude? Bude to zdravé? A bude to vôbec človek? Dieťa dievčaťa, ktoré násilím zmenili na jednorožca a človeka, čo je napoly vlkolak... To bude jedinečné dieťa." Stíchla som a mimovoľne som si položila ruku na brucho. Nech to bude čokoľvek, bude to MOJE. Je mi jedno, čo si hovoria ostatný.
Ak to bude vlkolačie dieťa, tak ho budem vychovávať ako vlkolaka a budem ho cez splny strážiť. Ak to bude ako ja... ako ja? Čo som vlastne ja? Bude mať tiež krv jednorožca? A nezabije to dieťa napokon moja moc ako nejakého parazita?
Naplnil ma strach, čo si asi všimol Regulus. Posadil sa vedľa mňa na lehátko v stane a objal ma okolo pliec. Z jeho tela sálalo príjemné teplo i keď končeky prstov mal studené.
"Nejako to zvládneme. Odtrhol som ťa zo sveta. Je mi to ľúto Zion."
"Musíme spraviť to, prečo sme tu. Nájsť temné úlomky duše a zničiť ich."
"Nemal som ťa do toho zaťahovať. Nemal som ti o tom hovoriť."
"O tom, že si potrhal dušu som vedela." Regulusa to prekvapilo.
"Ako to?"
"Moja moc. Cítila som to. Že jeho duša nie je celá. No nevedela som, že má tá zvrátenosť aj nejaké meno." Chvíľu sme mlčali.
"Čo myslíš, ako by reagoval Remus, keby sa dozvedel, že si v tom?"
"Bol by šťastný. A potom by mal strach."
"Strach?"
"Aby to dieťa nestretlo rovnaký osud, ako má on."
"A ty? Tebe by to vadilo?"
"Mať dieťa vlkolaka? Nevadilo. Stále je to moje dieťa. Je jedno či bude mať tri hlavy, alebo veľa zubov."
"Možno to bude hovoriaci vlk s rohom jednorožca na čele." Nad tou predstavou som sa zamračila a Regulusa môj výraz pobavil.
"A možno to bude gay."
"Čože? Prečo si ľudia spoja jednorožca s gayom? Pripadám ti priteplená?"
"Si baba."
"Aj baby môžu byť priteplené Regulus."
"Nechaj to tak, len ma to napadlo..."
"No to bola dobrá blbosť."
"Hej! Hormóny? Takáto budeš? Pff. Len či nebude potom lepšie vydať sa temnému pánovi než tehotnej nahnevanej žene." Zauvažoval Regulus čím ma rozosmial.
Takto sme pokračovali v pátraní niekoľko mesiacov. Regulus hľadal ostrov, no nemali sme nič konkrétne a poviem vám, že je veľmi veľa ostrovov s jaskyňami. No nevzdávali sme sa. Mali sme aspoň nejakú stopu. Stále sme ale mali strach. Že nás objavia. A mne každým mesiacom rástlo brucho. Už som bola na hrane šiesteho mesiaca keď sa niečo dialo.
"Áááááá." Zrevala som v našom úkryte. Regulus ku mne poplašene pribehol.
"Zion?! Čo sa deje?!"
"Dieťa..." Zaskučala som. Regulus ma len tak-tak zachytil predtým, než som dopadla na zem. Položil ma na chrbát, ale ja som sa prevalila na bok, objala som sa rukami a nohy som si pritiahla k telu.
"Zion..?!"
"To nič, len..." Nedopovedala som, pretože som v sebe zadúšala ďalší výkrik.
"Čo sa deje? Ešte nikdy si nemala bolesti. Zion, ak ťa stratím..." Pevne som ho chytila za ruku.
"Neboj sa dofrasa! Buď chlap!" Niečo som si všimla. Za obzorom nad lesom... spln. Veľký guľatý spln.
"Mesiac..."
"Čože?" Ukázala som Mesiac a Regulus na mňa vyvalil oči.
"Takže to je..."
"...vlkolak. Je to vlkolak a práve sa mi moje dieťa mení v bruchu na vlka."
"Čo to znamená?" Spýtal sa ma poplašene. Držal moju ruku pevnejšie než ja tú jeho.
"Čo ja viem?! Rodím prvý krát!" Zhúkla som po ňom.
"Rodíš?! Myslel som, že len..."
"Ver mi! Aj keď som ešte nerodila spoznám to! Možno aj hlavne preto, že mi vytiekla plodová voda!"
"Ideš porodiť vlka? To znie..."
"REGULUS! Je mi jedno ako to znie! Ty mi musíš pomôcť!"
"Ale vravela si, že kentauri..."
"A VIDÍŠ tu niekde nejakého KENTAURA?!" Zahučala som naňho.
Strhol sa.
"Ja neviem čo robiť! Neviem, čo treba! Zion..."
"Stiahni mi nohavice."
"Čože?"
"No-ha-vi-ce. Bože, chlapi! Ako mám asi porodiť dieťa keď mám oblečené rifle!" Zaklonila som hlavu od prívalu bolesti. Mala som pocit, akoby sa vlčie dieťa dralo von zubami nechtami i keď som vedela, že to tak nie je. Dieťa sa premenilo, tým som si bola istá, ale nijako ma nezraňovalo. Akoby vedelo, že každý jeho pohyb ma zraňuje.
Remus mi roztrasene stiahol nohavice aj zo spodnou bielizňou. Čo sa dialo potom som vnímala len napoly.
Regulusov krik sa miešal s mojím pri čom mi opakoval, aby som tlačila a že je to nechutné. Nemala som silu mu vtedy oponovať. No podarilo sa. Prirodzenou cestou. Regulus mi podal malé, biele, zakrvavené, vlčie šteňa.
Rukou som jej uvoľnila dýchacie cesty, čo bolo trochu nechutné, ale potrebné a vĺča pomaly zakňučalo. Následne mi oblizlo tvár a spokojne zaspalo.
"Rozhodne som nečakal, že hneď zaspí."
"Je krásna."
"Je to dievča?"
"Je..." Pošepla som šťastne. Presne taká som bola. Šťastná. Najšťastnejšia. Vedela som, že pre malú bytosť vo svojom náručí, by som obetovala vlastný život.
"A čo meno?"
"Čo by si vybral?"
"Je to tvoja vlčica. Doslova. Som si istý, že budete jedna druhú chrániť. V našej čistokrvnej rodine je zvykom dávať si mená podľa hviezd. Aj ty také máš. Myslím, že jej by sa hodila hviezda Pastiersky pes - Errai."
"Errai?"
"Tiež sa jej hovorí Alrai. No páči sa mi aj hviezda Nihal - ale tá je zo súhvezdia zajac. Nie, dostal som lepší nápad."
"Aký?"
"Dovolíš mi ju pomenovať?"
"Odrodil si ju. Bez teba by som to asi nezvládla. Len ju prosím neodsúď na stupídne meno."
"Nech sa volá Artemis."
"Myslíš tú bohyňu lovu?"
"Presne. Artemis sa pre toto malé stvorenie hodí najlepšie." Regulus bol zo sebou nadmieru spokojný. Pritúlila som si svoje dieťa tesnejšie.
"Artemis." Zašepkala som jej do ucha.
"Budeš moja drahá Artemis." Regulus sa potešil a ja som mu ju podala. Nech som bola akokoľvek šťastná, umierala som od únavy.
V okamihu ako mi malú zobral, som zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | 25. dubna 2013 v 20:45 | Reagovat

Jejo babatko bože nech idú k Remíkovi síce nebude nadšený že aj bábo je čokel ale nevadí pekná kapitola :)
A hej Severus&Tonks znie to lákavo a tak novo... ešte som o ich dvoch spolu nepočula :)
A meno Artemis je úžasné :)

2 LaurelGlee LaurelGlee | Web | 25. dubna 2013 v 21:21 | Reagovat

Dobrá časť. Mohla byť síce radšej so Severusom, ale aj tak sa mi to páči. A Artemis je naozaj pekné meno. :-)  :-(  ;-)  :-D

3 Aurora Aurora | Web | 26. dubna 2013 v 14:24 | Reagovat

"Albusovmu otcovi?" :D :D to ma zabilo :D
nie, seve a dora?! wtf, to je divné... radšej nejakú OC, elfka to asi nie, najlepšie čarodejnica... meno, do toho ti kecať nebudem len tam nervi žiadne typu Betka, dobre?
Nejdem sa obetovať pre vyššie dobro. Idem zvíťaziť proti zlu -- toto sa mi páčilo, bo veta obetovať sa pre vyššie dobro mi poriadne lezie na city.
a dúfam, že krpaté neostane vlkom, lebo Rema by asi drblo :D :D :D

4 Petuus Petuus | 27. dubna 2013 v 7:13 | Reagovat

je to supeeeer.. Artemis je veeeľmi pekné meno.. chodte za remíkom *psie oči*....ešte raz je to supeeer... a Seveho s nejakou čarodejnicou :D :D

5 Petuus Petuus | 27. dubna 2013 v 7:13 | Reagovat

je to supeeeer.. Artemis je veeeľmi pekné meno.. chodte za remíkom *psie oči*....ešte raz je to supeeer... a Seveho s nejakou čarodejnicou :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama