12. Kapitola – Kríza

17. dubna 2013 v 16:48 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej

Dala som si na čas, však? prepáčte no je toho veľa... :/
Zas výhovorky, no aj tak sem dám novú kapču. :D
V hlave sa mi to začína poriadne zamotávať a rozmotávať a rozhodne sa máte na čo tešiť :D
No nebudem sa tu rozpisovať takže - pekné čítanie vám prajem :)
Vaša Shadowofhope

P.S.: Kedy bude dalšia? Netuším :D snáď tento týždeň ešte :)



Ako som predpokladala, moja "stráž" bola celkom zbytočná. Nikto ma za nasledujúci mesiac nenapadol, neohrozil a dokonca ani len neurazil.
Chalani boli v strehu hlavne pred Malfoyom, ale s ním som sa nikdy ani len nebavila. Naozaj nikdy. Netuším aký je, aké má vlastnosti. Viem o ňom len to, čo hovorili iný. No vždy keď ma videl, tak po chvíli odvrátil zrak a tváril sa, že neexistujem.
Nemyslela som si, že by mi chcel niekedy ublížiť, takže som sa nebála. No cítila som z neho temnotu, tak ako z jeho priateľov. No prekvapilo ma jedno zistenie.
Regulus nebol jediný, kto sa v slizoline hral na zlého a pritom zlý nebol. Zistila som, že práve Malfoyova snúbenica Narcissa Blacková je dobrá. Cítila som z nej dobro. I keď temné znamenie na jej ruke ma miatlo, pretože zo znamenia vychádza temnota, ktorá sa dostáva aj do majiteľa. Cissa ale napriek tomu nebola zlom poháňaná.
Preto som nadobudla dojem, že ani Malfoy nie je taký zlý, ak ju pri sebe strpí. No boli to len moje dohady.
Čo sa týkalo mňa, tak som za ten mesiac zistila, o čo som celé roky prichádzala. S Remusom nám to klapalo i keď počiatočná vášeň sa trochu upokojila. Teraz sme boli skrátka zamilovaný pár. Bola som šťastná. A veľmi.
Sirius za ten mesiac tuším minul všetky voľné baby na hrade s ktorými ešte nebol. Keď som sa ho spýtala, s kým bude teraz, povedal mi, že si svoje romániky zopakuje s tými najkrajšími z hradu. Spýtal sa vtedy aj mňa, či to s ním nechcem zasa skúsiť.
Po tom, čo ho ale Remus začaroval, sa ospravedlnil.
No Remus ho nechal visieť vo vzduchu nad jazerom, takže nemal inú možnosť, ako sľúbiť, že sa ma nedotkne. Za tú dobu aj prebehol ďalší spln a Remus ako vlkolak mi nijako neublížil. Bol hravý a dokonca prítulný.
Mala som plán, ktorý som chcela skúsiť pri ďalšom splne, ale Remusovi som o tom nepovedala. Remus mi pred pár dňami povedal, prečo mi ako vlkolak neublíži. Je to preto, lebo jeho vlk ma vraj uznal ako družku. Aspoň tak mi to vysvetlil. Potom to v skratke zhrnul tak, že ma vraj aj jeho vlkolačie ja miluje. Preto mi nehrozí nebezpečenstvo z jeho strany. A práve toto som si chcela pri nasledujúcom splne overiť. Ale ešte stále mi zostávalo niekoľko dní.
Pri prvom milovaní s Remus sa Remus bál, že mi ublíži. Stále sa ma pýtal či som v poriadku. Bolo to také zlaté. Obaja sme mali sex prvý krát a bol to set sakra dobrý sex. Pri tej spomienke som sa uškrnula.
Jasné, nespali sme spolu len raz, ale na naše prvé budem spomínať vždy so smiechom. Prečo? No nemali sme s tým žiadne skúsenosti.
Najskôr som ja zletela z postele a potom si udrel Remus hlavu o rám postele. Následne sa nám pretrhla ochrana, čo sme si uvedomili až na konci milovania a niekde medzi tým mi od krbu chytili vlasy.
Ale hej, bolo to super. Toľko trapasov v jednu noc som nikdy nezažila a ani Remus. Možno práve to na tom bolo to čarovné.
Od vtedy sa nám nič podobné už nestalo a naše posledné posteľné hry boli tie najlepšie aké som kedy zažila.
Teraz som išla na večeru. Remus už tam bol. Aj ostatný. Mali sme sa tam stretnúť. Keď som ale zabočila do jednej chodby, oviala ma temnota. Nepríjemný chlad, spojený so smrťou. Naskočila mi husia koža a srdce sa mi rozbúchalo.
Ani neviem kedy, ale zrazu som zvierala prútik. "Kto je tam?" Na chodbe nikto nebol, no za rohom chodby som začula kroky. Kroky, ktoré sa ku mne blížili. A nestála tam len jedna osoba. Bolo ich viac.
Zvrtla som sa a rozbehla sa preč. Vedľa hlavy mi preletel červený plameň a ja som zakričala od strachu. Potkla som sa a padla som na zem. Rýchlo som sa prevalila a na slepo som vystrelila niekoľko kúziel.
Všetky odrazili a až potom som sa na osoby pozrela. Smrťožrúti. Nie moji spolužiaci, ale dospelý čarodejníci. Félix mal pravdu. Aj Albus. Prišli si po mňa.
A objavili sa práve vo chvíli, kedy som bola celkom sama. V hlave sa mi neobjavovali obranné kúzla, ale nadávky.
Smrťožrúti sa rozosmiali a ja som proti nim vyslala ďalšiu salvu kúziel.
"Je to zbytočné, maličká! Máme ťa. Teraz si naša a náš pán bude za takýto dar veľmi rád!" Zaútočili na mňa. Odzbrojili ma a zablokovali mi moju čarodejnícku moc. Už som nemohla čarovať...
Jeden z nich sa ku mne priblížil a natiahol ku mne ruku. Avšak vo chvíli, ako ma chytil za zápästie, moja koža zažiarila na bielo a vyzeralo to tak, akoby dostal elektrický šok.
"Nedotýkajte sa jej!" Zvolal chrapčiac zo zeme.
Ďalší smrťožrút ma kúzlom zodvihol do vzduchu. Začala som jačať a tak ma obrali aj o hlas. Na druhom konci chodby sa objavili traja študenti. Jeden z nich bol Frank. A práve on sa ako prvý spamätal z prvotného šoku. Než stihol niečo spraviť, tak ho odzbrojili. Ďalej ho ignorovali a sústredili sa na mňa.
"Teraz!"
"Je čas!" Zvolali dvaja z nich.
Smrťožrút, ktorý ma držal nad zemou sa rozosmial a švihol prútikom. Doslova som preletela cez okno. Vyhodili ma von z hradu. Boli sme na piatom poschodí. Kričala som, aj keď to nik nepočul.
Skôr ako som dopadla na zem a zabila sa, zacítila som prudké trhnutie a dopad na nejakú kamennú zem. Dopad však nebol prudký, len akoby som spadla z postele.
V tej miestnosti bola tma.
Pochopila som, prečo ma vyhodili von oknom. V hrade sa nemôžeme premiestňovať. Čo budem robiť?


***


V miestnosti bolo trochu chladno no bola to obyčajná zariadená izba. Až na to, že nemala normálne okno, len malé okienko a aj to bolo zamrežované. V stolíku som našla papiere a brko s atramentom. Prútik som pri sebe nemala.
Pokúsila som sa čarovať bez neho, ale po tom, čo som zoslabla a prišla o svoju silu, tak to nebolo bohviečo.
Nemala som strach, skôr som bola nervózna. Možno preto, že ma zatiaľ nikto na živote neohrozoval. V tom ale niekto zaklopal a mne sa na moment zastavilo srdce.
Mala som daného človeka pozvať? Som zajatec, prekvapuje ma, že vôbec niekto klope. Čo po mne ale chcú? Aby som ich liečila? Slúžila im? Pridala sa k nim? Moje telo je zostavené proti čiernej mágii.
Nemôžem sa stať temnou, ani keby som chcela.
Klučka sa posunula a dvere otvorili. Stál v nich na moje prekvapenie Malfoy. Bol sám. Cítila som, že je sám. Vošiel a zavrel za sebou. Posadil sa na kraj postele a zadíval sa na mňa. Bolo to divné.
"Nespýtaš sa prečo si tu? Kde si? Kto ťa sem zobral? Kedy ťa pustíme?"
"Predpokladám, že ma informujete." Malfoy nadvihol obočie.
"Žiadne babské vrieskanie? Ani pokus o útek?"
"Nemám prútik."
"Ešte stále sa môžeš brániť po muklovsky." Uchechtol sa na tom.
"Problém je v tom, že nemôžem." To ho prekvapilo. Aj tak by sa to dozvedeli, ak by na mňa zaútočili.
"Nedokážem niekomu ublížiť s úmyslom zraniť ho. Moja moc mi to nedovolí. Ale neúmyselne sa mi to niekedy podarí. Napríklad keď poviem niečo čo niekoho raní, ale ja som nevedela, že je na danú tému citlivý."
"Ale veď si ublížila dementorom."
"Oni nie sú živé bytosti. Sú to duchovia, ktorých pohltila temnota a smrť. Bola som stvorená, aby som proti temnote bola schopná bojovať. Je to komplikovanejšie. Niekedy sama neviem, čo mi moja moc dovolí a čo nie. Niekedy môžem zraniť aj mukla a niekedy nemôžem ublížiť ani smrťožrútovi. Ešte stále spoznávam svoje hranice." Pokrčila som plecami.
"Teraz by si mohol povedať niečo ty." Navrhla som.
"Si od Londýna poriadne ďaleko. Povedzme na odvrátenej strane zeme. Si tu, pretože si zaujala temného pána a kedy ťa pustíme? Možno nikdy a možno keď ťa zničíme. Alebo ťa zabijeme. Neviem. Všetko to závisí na temnom pánovi." Tak to ma veľmi nenadchlo.
Postavil sa a prešiel ku mne. Bez varovania mi vrazil facku. Stratila som rovnováhu a padla na zápästie. Pocítila som v ňom bodavú bolesť a ľavé líce ma pálilo. Do očí mi vyhŕkli slzy.
Chcela som sa brániť a tak som ho kopla do píšťaly. Moja moc nebrala obranu ako pokus o ublíženie. Brániť som sa mohla vždy a proti komukoľvek. To ale vedieť nemusel. Urobiť zo seba obeť a chudáka pred nebezpečnými ľuďmi je veľmi dôležité.
Neberú vás potom ako hrozbu. Malfoy mi dupol na nohu, ktorou som ho kopla a ja som zaskučala od bolesti. Nezlomil mi kosť, ale ani k tomu nemal ďaleko.
"To stačí Lucius." Ozvalo sa odo dverí. Stál v nich Regulus. Malfoy si povzdychol, uškrnul sa na mňa a pobral sa preč. Jeho miesto vystriedal Regulus. Zohol sa ku mne a zotrel mi slzy z tváre. Zašepkal, akoby sa bál, že ho na tú diaľku Malfoy začuje.
"Vieš vyliečiť temné znamenie?" V jeho srdci som na okamih zacítila zúfalstvo. Prudko som sa nadýchla. Mala som pravdu. Regulus nebol zlý.
"Neviem. Je to príliš temné kúzlo... No ak máš čisté srdce a chceš sa otvoriť svetlu, mohla by som za pomoci bielej mágie temné znamenie vyhladiť. Teda cítil by si ho, ale už by si ho na ruke nikdy nevidel. No možno by som s pár ingredienciami vedela spraviť elixír, ktorý by temné znamenie celkom anuloval."
"Vážne?" V jeho srdci zasvietila nádej.
"Vážne." Prikývla som.
Prudko ma objal, a nemusela som mať ani svoju moc, aby som vedela, že má radosť. Myslím, že som tu, na tomto neznámom mieste, práve našla nečakaného spojenca.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | 17. dubna 2013 v 18:53 | Reagovat

Tak strašne som sa smiala na trapasoch pri prvom sexe :D
Ale to ako ju uniesli to ma nasralo svine jedny ale Regulus môj milý Regulus :) Jaj no som zvedavá snáď jej pomôže sa odtiaľ dostať

2 petuus petuus | 17. dubna 2013 v 19:26 | Reagovat

Super som sa furt uskrnala ..... Pekné super ani slová na to nemám :-D

3 Aurora Aurora | Web | 17. dubna 2013 v 19:44 | Reagovat

super :D

4 LaurelGlee LaurelGlee | Web | 19. dubna 2013 v 17:43 | Reagovat

Naozaj dobrá kapitola. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama