11. Kapitola – City

14. dubna 2013 v 8:02 | Shadowofhope |  Bez nádeje prichádza beznádej

Sľúbená ranná kapitola :) Tak snáď sa bude páčiť :)
Ta-dá - niečo sa tu stane :3
Vaša Shadowofhope



Áno, uvedomovala som si, že čím dlhšie som čakala, tým viac som chcela byť s Remusom. Keď som bola niekde od chalanov, myslela som na Remusa a nie na Siriusa. Ako sa mám ale rozísť so Siriusom? Nikdy som nič také nerobila.
Vedela som, že ho tým raním a práve toto vedomie mi v tom bránilo. Moja moc sa vzpierala, keď som chcela niekomu ublížiť.
Preto som sa mu začala vyhýbať. Nedokázala som to s ním ukončiť, aj keď som veľmi chcela. Mala som na to aj veľa príležitostí, ale... no proste tam bolo to ALE... Štvalo ma to. Tak veľmi som chcela byť s Remusom.
Napadlo ma, že by to za mňa mohol povedať Remus, ale to by bola tak sebecká prosba, až sa mi to hnusilo viac ako rozchod. Sirius by sa totiž naštval na Remusa a nie na mňa, pritom to je celé moja vina.
Áno Remus ma pobozkal, ale vďaka tomu som si uvedomila svoje city. A to čo cítim k Siriusovi je naozaj len príťažlivosť a priateľstvo. No Remus... Merlin, viedla som vnútorný boj ako nikdy predtým.
"Princezná?" Ozval sa niekto z boku. Pozrela som sa tým smerom. To Erik. Díval sa na mňa a usmial sa.
"Čo tu tak sedíš pod tým stromom? Ešte k tomu taká smutná a zadumaná? Trápi ťa niečo?"
"To... ja... neviem čo mám robiť." Zverila som sa a on si ku mne prisadol.
"O čo ide?"
"Ja... Nie nič, nechaj to tak."
"Princezná, možno ti môžem pomôcť. Aspoň sa ti uľaví. Ty berieš bolesť iným, dovoľ mi teraz vziať ti trochu tvojej vlastnej bolesti." Pozrela som sa na Erika a pocítila som k nemu veľkú náklonnosť.
"Ejha, povedal som cool vetu, čo?" Uškrnul sa a ja som sa rozosmiala. Po dlhej dobe som sa zasa zasmiala. Už som sa týmto trápila cez týždeň.
"Chcela by som sa rozísť so Siriusom, ale neviem ako mu to mám povedať. Nechcem ho zraniť. Nedokážem to povedať ak viem, že ho to zraní." Erik vyzeral prekvapene.
"Rozísť? Ale prečo? Nie je taký dravec v posteli?"
"Erik!"
"No čo, princezná? Sex je biologická potreba. Na tom nie je nič nevhodné."
"Sex mi však stále nič nehovorí ak chápeš čo tým myslím."
"Ty si ešte..." Zavrtela som hlavou.
"Nikdy?"
"Nie!"
"Páni... ale veď si kočka!"
"..."
"Dobre, tak toto nechám teraz tak. Prečo sa s ním chceš teda rozísť?"
"Podviedla som ho."
"Ja sa dnes dozviem vecí! Super! To som ešte nepočul, aby nejaká baba Siriusovi zahla." Rozosmial sa na celé kolo. Drgla som doňho.
"To nie je vtipné." Upokojil sa a zadíval sa na mňa.
"Teba to naozaj mrzí však? Ale ak mu to povieš, tak to určite pochopí. Nemusíte sa preto rozísť. Neboj."
"Lenže... ono..."
"Ty vole! Tebe sa to páčilo s tým druhým viac ako zo Siriusom?! Tak to je mazec toto!" Opäť sa rozosmial. No mne bolo čím ďalej tým viac do plaču.
"Som strašná však?"
"Ale nie. Zion. To sa stáva."
"Vážne?"
"No jasné, stáva sa to bežne. I keď Siriusovi asi nie." Zadržiaval smiech.
"Ty si to vychutnávaš však?"
"Absolútne." Usmial sa od ucha k uchu.
"Musím sa s tebou rozprávať častejšie, princezná. Je to sranda. Hej, môžem byť pri tom keď ho pošleš do hája? Prosím!" Opäť som doňho drgla.
"Erik, ja naozaj neviem čo mám robiť. Som úplne zúfalá..." Erik vyzeral, že sa zamyslel.
"Čo keby som mu to namiesto teba povedal ja?"
"To nie! To si nechcem ani predstaviť! Nechcem ho raniť a viem, že ty by si mu to povedal s tým tvojím úsmevom! To teda nie! Ale ďakujem... Musím to Siriusovi povedať sama."
"Povedať mi čo?" Ozvalo sa niekde za nami. Prisahám, že mi srdce vynechalo niekoľko úderov a potom sa rozbehlo na plné obrátky. Postavila som sa, akoby ma niečo hryzlo do zadku.
"Sirius!" Zvolala som. Ten sa na mňa zamračil.
"Čo sa deje Zion?"
"Poviem mu to ak chceš." Povedal ešte stále sediaci Erik.
"Nie, ja mu to poviem sama."
"Povieš mi čo? Čo sa deje?"
"Odpusť Sirius. Neplánovala som to. Nechcela som..." Mrzelo ma to tak strašne, až som cítila úzkosť.
"Zion?"
"Ono... ja... teda chcem povedať... chcem... chcem sa... chcem, aby sme sa rozišli." Vydrala som zo seba. Sirius vyvalil oči.
"Dozvedela si sa o Shannon? A Kláre? To bol len úlet Zion prisahám!" Povedal mi Sirius. Shannon? Klára?
Erik sa išiel pošťať od smiechu.
"Ty máš také obrovské výčitky a on... on má napokon sám aféru! Ha-ha-ha-ha! Teraz si uvedom jedno. Kedy ťa podviedol a to, že on nemal žiadne výčitky, keď bol s inou. Toho môžeš poslať do hája bez toho, aby ťa to trápilo." Opäť sa rozosmial.
"Nemiešaj sa do toho Donatan! Zion, ja... prepáč."
"Je koniec Sirius."
"Ale to predsa-"
"Uvedomila som si, že milujem niekoho iného a ty mňa tiež nemiluješ ako vidím. Takže je vlastne rozchod v poriadku. Nemá význam aby sme sa hrali na niečo čo nie sme."
"Zion... počkať. Čože? Ty miluješ niekoho iného?"
"Uvedomila som si, že si sa mi len páčil. To aký si a ako vyzeráš. Myslela som, že je to láska. Do chvíle, než som sa pobozkala z niekým, kto mi to celkom vyvrátil. Sirius, nechcem aby si bol môj nepriateľ. Záleží mi na tebe. A veľmi! Ale milujem niekoho iného a nechcem aby si to vyčítal jemu. Ak sa chceš na niekoho hnevať tak na mňa."
"Kto to je?"
"Remus." Sirius otvoril ústa v nemom úžase, zato o Erikovo spodné prádlo som začala mať naozaj obavu.
"Podviedla si ho z jeho najlepším kamošom!" Vysúkal zo seba smejúci sa Erik.
"Tak to som fakt nečakal!"
"Sirius..." Oslovila som ho jemne.
"On...?"
"Tiež ma má rád. Aspoň myslím. Sirius ja..." Usmial sa. Prekvapilo ma to. Použila som svoju moc no žiadnu bolesť som uňho necítila. Len bodnutie sklamania.
"On si ťa zaslúži. Veľmi trpí a ja to viem. Ty si jediná, ktorá jeho utrpenie dokáže vymazať. Ale keby si mi povedala, že si ma podviedla z Donatanom, tak by som sa fakt naštval."
"To nehrozí."
"Hej! Nemusela si to povedať tak priamo! Mohla si raniť moje ego!" Pozrela som sa naňho a nadvihla som obočie.
"Raniť tvoje ego? Vážne? Pochybujem, že by to niekto dokázal." Pozrela som sa na Siriusa, ale ten ma nečakane objal.
"Postaraj sa o Remusa, dobre?"
"Myslela som, že sa budeš naozaj hnevať, alebo o mňa bojovať..." V to druhé som v kútiku srdca malicherne dúfala. Sirius sa ticho zasmial.
"Nie som z toho nadšený, ale uvedomujem si už nejakú dobu, že to medzi nami nie je láska. Keby bola, tak ťa asi nepodvediem. Nemám ti čo vyčítať. Nehnevám sa ani na teba, ani na Remusa." Odtiahol sa odo mňa a pobozkal ma na pery.
"Na rozlúčku. A keby ťa ranil, tak mi povedz. Je to najlepší priateľ, ale ty si tiež kamarátka. Nakopem ho za teba, lebo viem, že ty by si niečoho takého nebola schopná." Usmial sa a dal mi ešte jeden bozk na čelo.
"Napriek všetkému si sa mi zo všetkých báb dostala najviac pod kožu. Naozaj by som bol nerád, ak by sme sa kvôli tomuto prestali baviť. Takže priatelia?"
"Priatelia." Prikývla som zo zaslzenými očami. Opäť ma objal.
"Remus je predsa len vlk. Loviť vie, to sa musí nechať." Zasmial sa. Ťapla som Siriusa po pleci a objala ho tuhšie.
"Si môj najlepší priateľ Sirius. Nikdy na to nezabudni. Vždy, nech budeš kdekoľvek, ti prídem na pomoc." Odtiahli sme sa od seba a on mi postrapatil vlasy.
"Teba tá dobrota zničí..." Povzdychol.
Erik vstal zo zeme a zozadu ma objal. "Hej, čo robíš?"
"No práve si voľná nie? Chcem si ťa užiť, kým sa dáš dokopy s Lupinom."
"To teda nie! Pusti ma!"
"Ale princeznička. Nechceš ma predsa zraniť. Ja mám tiež city."
"Hej, asi ako Malfoy zmyslu pre humor." Pustil ma a prešiel k Siriusovi.
"Čo si to povedal?"
"Smrdíš."
"Čože?! Ty slizolinský zradca!"
"To má byť urážka? Pretože je to skôr pochvala." Vysmial ho Sirius.
Vzdialila som sa.
"Tvoj ksicht vyzerá, akoby ťa doňho kopol hipogrif." Oponoval mu pohotovo Erik. Viac som nepočula.
Rozbehla som sa do hradu. Musela som rýchlo nájsť Remusa. Išiel oproti mne začítaný do nejakej knihy na jednej dlhej chodbe.
"Remus!" Zvolala som a hlas mi od šťastia trochu preskočil. Prekvapene sa na mňa pozrel a v tom som sa mu hodila okolo krku.
"Rozišla som sa so Siriusom, alebo on so mnou. Neviem, bolo to tak nejako navzájom. No som voľná! Remus!" Pustila som ho.
"Ak ma teda stále chceš..." Dodala som opatrne. Remus vyzeral stále prekvapene a potom akoby mu doplo čo som povedala ma náhle pobozkal.
Prudko, vášnivo, dravo.
Keby ma neopral o stenu, asi by som padla na zem z toho, ako sa mi roztriasli kolená. Dobíjal sa mi do úst a ja som mu ochotne vyhovela.
Nevedela som rozoznať, ktorý z nás zalapal po dychu no Remus mi šťastne zavzdychal do úst. Zasmiala som sa, no ani jeden z nás ten bozk neprerušil. Dlho sme sa tam bozkávali a vsadila by som všetky svoje galeóny, že Remus celkom zabudol na tú knihu čo čítal.
Áno, milovala som ho.
Milovala som Remusa.
A jeho sa už za nič na svete nevzdám. Nikdy. Pretože od teraz je Remus môj, rovnako ako ja som jeho. Verila som, že to tak bude navždy.
Ja a môj vlkolak, ktorého som od prvého ročníka chránila. Možno som sa doňho zamilovala už vtedy. Bolo to vlastne jedno, pretože sme spolu boli teraz.
Na ničom inom nezáležalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Petuus Petuus | 14. dubna 2013 v 9:09 | Reagovat

Jeeej pekne Bala som sa co povie Sirius ale ty si to napisala super cele je to super :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

2 Aurora Aurora | Web | 14. dubna 2013 v 9:55 | Reagovat

erik je super :D a remus je úžasný a toto mi je celé tak strašne po chuti že až :) :)

3 LaurelGee LaurelGee | Web | 14. dubna 2013 v 16:21 | Reagovat

Naozaj dobrá kapitola. Dúfam, že ďalšia bude č najskôr. :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

4 Kristen Kristen | 14. dubna 2013 v 20:10 | Reagovat

Všetky kapitoly čo si pridala som zhltla a úžasné. Remus sladký Remus bude šťastný a Eric bol smiešny... Sirius bol prekvapivo v pohode juj nádherné kapitoly!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama