24. Kapitola – Návšteva, prekvapenie a mená

25. srpna 2011 v 15:58 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta pokračuje ďalej
Keďže bola minulá kapitola taká krátka tu je menšia náhrada :D opäť jedna z najdlhších :D Pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.



"Hej ten bol dobrí Rose!" Zvolal zo smiechom Sirius.
"Chlapi vypadnite!" Rozkázala Monika.
"Toto je babská jazda!" Pridala sa k nej Alica. Už dávno nebola tá zahriaknutá.
Vykopli sme z obývačky všetkých chalanov.
Kaimeia, Siriusa, Jamesa, Remusa, Franka a Johnnyho.
V obývačke sme zostali len mi baby.
Ja, Monika, Lily, Alica a na prekvapenie mnohých Narcissa. Tá tu bola tajne takže pšššt.
"Rose, už si sa rozhodla určiť pre deti krstných rodičov?"
"Je to moja veľká dilema, ak mám byť úprimná."
"Prečo?"
"Ste moje najlepšie kamarátky. Ako si z vás mám dve vybrať? Aj vyberiem nejakú z vás. Tú druhú to raní. Uvažujem preto, že požiadam Minervu a Albusa aby sa stali krstnými rodičmi Richardovi. No stále tu je Jeremy."
"Mňa si vybrať nemôžeš." Ozvala sa Narcissa.
"Prečo nie?"
Vyhrnula si rukáv.
"Nebolo by to bezpečné." Zamračene som prikývla.
"Ajaj." Ozvala sa Monika.
"Čo je?" Spýtala som sa jej.
"Kde máš záchod?"
"Tie dvere na pravo." Prikývla a rozbehla sa tam.
Asi pätnásť minút nevyliezala.
"Monika? Čo sa deje?" Spýtala som sa z obavami a trochu nemotorne sa postavila.
Otvorila dvere a vyšla von.
"Niečo som našla a požičala som si to. Nevadí?"
"Samozrejme že nie. Ale čo?"
Ukázala nám ruku v ktorej niečo držala.
"A sakra." Ušlo mi.
"Tehotenský test." Zašepkala.
"A?"
"Hovor!"
"Pozitívny."
Nastal krik a jasot.
"Monika ty si tehotná." Začali sme sa radovať.
"Čože?" Ozvalo sa od dverí.
Stáli tam všetci chalani.
Otázka prišla od Johnnyho pochopiteľne.
"No teda! Vitaj otecko!" Zasmiala som sa. Ostatný sa ku mne pridali. Sirius pobúchal Johnnyho po chrbte.
"Pekne kamarát!" Začali sme im gratulovať.
Monika bola stále trochu v šoku.
Po nejakej chvíli sme ich zase vyhostili z izby a zostali tam samé. Boli sme ticho.
"Je to riadna rana, však?"
Prikývla.
"Ak by si čokoľvek potrebovala povedz."
Prikývla.
"Ty trdlo! Vždy máš kopu rečí tak prečo si teraz ticho?" Spýtala som sa jej a usmiala sa na ňu.
"Čo ak ma nebude mať moje dieťa rado."
"Čože?" Vyvalila som oči.
Lily si k nej prisadla a chytila ju okolo ramien.
"O čom to hovoríš?" Spýtala sa jej milo.
"Čo ak budem zlá matka?" Pozrela sa pri tom na mňa.
"Čo? Nedívaj sa na mňa. Ja mám tých krpcov tiež len v bruchu. Nič o deťoch neviem."
"A nedesí ťa to?"
"Nie! Pretože viem, že o nich všetko zistím. Budem ich vychovávať a dám im všetku lásku ktorej budem schopná. Taktiež viem, že mám kamarátky ktoré mi pomôžu." Usmiala som sa na ne.
"A mám Kaimeia, Rennda a Ebony. Nemám síce mamu ktorá by mi povedala čo mám robiť, ale nemám strach, pretože viem že to zvládnem. Tak ako to zvládneš aj ty. Neboj sa." Prikývla a rozplakala sa.
Bola to jedna z chvíľ na ktoré sa nezabúda a Monika na ňu nikdy nezabudne.
Bude z nej skvelá matka.
Tým som si bola istá na 110%.
"Rose?" Ozvala sa Alica.
Pozrela som sa na ňu a všimla si ako sa ošíva.
"Bola si moja prvá naozajstná kamarátka. Vždy si ma podporovala a pomáhala mi. Vďaka tebe som našla Franka. Chcem ťa preto poprosiť, že keď budem mať niekedy ja dieťa, aby si sa stala jeho krstnou mamou. Ak ti to teda nebude vadiť." Uhla pohľadom.
Pozerala som na ňu s otvorenými ústami.
"To ako fakt?" Prikývla ale nepozrela sa na mňa.
"Veľmi rada." Odpovedala som jej.
"Každá z nás bude mať niekedy deti. Aké im dáte mená?" Spýtala som sa dievčat.
"Ja by som chcela chlapca." Ozvala sa Lily.
"Aj ja"
"Aj ja."
"Ja tiež."
"Všetky chcete mať chlapcov?"
Zborovo prikývli.
"A aké by ste im dali mená?"
"Ja by som chcela aby sa to meno začínalo na N" Ozvala sa Alica.
"Prečo?"
"Neviem..." Pozrela sa do zeme.
"Čo Norbert?" Potriasla hlavou.
"Máš nejakú predstavu?" Potriasla hlavou.
"N...N...N...No...Nu...Ni...Na...Ne...Ne?...Niečo mám v mysli ale akosi si na to meno neviem spomenúť." Povedala som nahnevane.
Zamyslela som sa tuhšie.
Nejaké meno na N som už počula ale neviem si ho vybaviť.
Sakra.
Viem len že sa mi vôbec ale vôbec nepáčilo.
"Už to mám ale je to hnusné meno." Zvolala som.
"Aké?" Boli zvedavé. Usmiala som sa.
"Neville." Povedala som.
"Ale to meno je fakt hrozn..."
"Je úžasné." Skočila mi do reči Alica.
"Čože?" Radostne tleskla.
"Ak budem mať syna bude to Neville Longbottom." Zasmiala sa.
"To snáď nemyslíš vážne?!" Spýtala som sa jej.
"Tebe sa nepáči?" Nechápala.
"Vôbec." Povedala som a pokrútila hlavou.
"To máš smolu, pretože presne tak sa bude volať." Ani si neviete predstaviť ako som sa zatvárila. Začali sa mi smiať.
"No dobre, nejako to predýcham. Ale čo vy?"
"Ja chcem aby sa môj syn volal Draco." Povedala Cissa.
"To si robíš srandu!" Začala som sa strašne smiať.
Zamračila sa na mňa.
"Ja nežartujem."
"Ale Draco?" Spýtala sa aj Lily, ktorú to vyviedlo z mieri. Monika sa smiala s plného hrdla ako ja.
"Mne sa to páči." Zatvárila sa urazene.
"Aristokrati si dávajú rôzne mená. Ak predýcham Nevilla, predýcham aj Draca. Ale vy dve..." Ukázala som na Lily a Moniku.
"...prosím dajte svojím deťom normálne mená." Prikývli.
"Ja chcem aby sa volal Hanry." Povedala Lily.
"Hanry? To je moc... ako by som to povedala... nie je to ono." Protestovala som.
"Mne sa to tiež zdá ale bolo to jediné čo sa mi tak najviac páčilo." Namietla Lily.
"A čo ak by si to meno trochu pozmenila?" Navrhla som jej.
"Pozmenila?"
"čo ak by to bol namiesto Henryho jednoducho Harry?"
"Harry?" Spýtala sa. Prikývla som a ona sa usmiala.
"Znie to dobre. Harry James Potter."
"Bude mať otcove meno?"
"Hej, no chcem aby to bolo to druhé a Harry bude prvé."
"Super meno. Schvaľujem všetkými desiatimi. Už zostávaš len ty Monika." Usmiala som sa na ňu. "Chcem, aby sa moje dieťa, ak to bude chlapec, volalo Lee Jordan."
"Lee?"
Prikývla.
"To je nezvyčajné. Rovnako ako Neville, Draco a Harry. Mala som dať aj ja svojim synom nejaké bláznivé mená." Zasmiala som sa.
"Jeremy a Richard sú krásne mená." Povedala Lily.
Prikývla som.
"Ak budete mať dievčatká tak..."
"Nebudeme!" Ozvalo sa jednohlasne.
Stíchla som a ruky zdvihla v obrannom geste.
"Ok. Ja len tak." Začali sme sa smiať.
Mená boli vybrané.
Snáď im to vyjde.
"No čo krstný rodičia." Zvesili sme hlavy.
Boli sme zase na začiatku.
Super.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 aurora aurora | Web | 25. srpna 2011 v 16:40 | Reagovat

:-) ( nie som schopná napísať viac, je tu hroznéé teplo) :D

2 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 25. srpna 2011 v 16:42 | Reagovat

:-D  :-D  :-D jásně :-D :-D :-D ale ty jména jsem už někde slyšela, ale kde??? :-P  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama