69. Kapitola – Návrat a vtip

31. července 2011 v 18:28 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
A ďalšia :D Pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.


Vracala som sa po troch dňoch strávených v samote v lese do hradu.
Renndo išiel čaptavo za mnou.
Občas sa snažil letieť, ale nedarilo sa mu to.
Krídla mal na to moc malé.
Všimla som si, že trochu podrástol.
Smiala som sa mu.
Bola som zo smrťou Richarda zmierená.
Teraz som mala ten povestný - pokoj v duši.
Vedela som ale, že si o mňa budú robiť ostatný starosť. Nebola som na také niečo zvyknutá.
Aj keď som mala ľudí, ktorým na mne záležalo, nikdy som s nimi nebola tak dlho, aby sa o mňa mohli strachovať. Nedala som im na to dôvod.
Rozhodla som sa zájsť s Renndom ku Hagridovi. Zaklopala som mu na dvere.
"Zdar Rose. Všetci sa o teba báli. Poď dnu. Dáme si čaj, len dočkaj kým ho urobím."
"Dobre Hagrid, ďakujem."
Vošla som a sadla si na potrhanú sedačku.
"Prišla som za tebou ohľadne jednej záležitosti."
"Záležitosť?" Pozrel sa na mňa a ja som mu ukázala Rennda.
"To ma podrž, veď to je Griffin!" Zvolal.
Prikývla som.
"Albu... ehmm... teda Dumbledore ma poslal za tebou, či by si sa oňho nepostaral. Ja musím chodiť na vyučovanie a učiť sa. Viem ale, že potrebuje veľa starostlivosti a lásky."
"A jedla."
"To áno, ale stačí ak mu hodíš nejakú myš, on si s ňou už poradí."
"Veľmi rád sa o tohto krásavca postarám."
"Ďakujem Hagrid. Máš to u mňa. Mimochodom volá sa Renndo."
"Renndo? Šak to je, ako meno pre nejakého šľachtica."
Zasmiala som sa.
Natiahol sa poňho a ja som mu ho podala.
Renndo zaprotestoval.
"Nejako sa mu od teba nechce." Zasmial sa.
"Asi si myslí, že si jeho mama." Povedal láskyplne.
Vedela som, že robím dobre. Hagrid sa oňho postará.
"Rose, keď ťa tu mám a vravela si že by si mi mohla pomôcť..."
"O čo ide?"
"Jeden hipogrif čaká mladé a každú chvíľu sa naroďá. Mne by sa zišla pomocná paprča."
"Veľmi rada Hagrid."
"Môžeš si potom jedného nechať."
"Mám dvoch fénixov, jedného Griffina a ty mi chceš dať na krk ešte hipogrifa?"
"Presne."
Pokrčila som plecami.
"Prečo nie." Usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.
Renndovi sa Hagrid akosi nepáčil. Bolo to na ňom vidieť.
Pri mne bol pokojný a u Hagrida sa celý vrtel a škriabal ho, našťastie to Hagrid necítil.
Usmiala som sa.
Vypila som si svoj čaj a už som sa chystala na odchod.
"Hagrid? Ako by si niekoho presvedčil, že si v poriadku? Akože ťa nič netrápi."
"Nevim, asi vtipom. Ako robia tý štyria výtržníci." Zasmial sa.
Prikývla som.
"Už pôjdem. Predsa len je dosť neskoro."
"Ako chceš. Ale zastav sa."
"Neboj sa. Uvidíš ma vďaka Renndovi celkom často." Usmiala som sa.
Renndo akoby vycítil že odchádzam a tak začal strašne vyvádzať.
Zmietal sa v Hagridovom náručí ale ten ho držal pevne. Začal doslova nariekať a mne bolo strašne ľúto, že ho tam nechávam.
"Maj sa Rose."
"Prepáč."
"To ništ." Usmial sa.
Vybehla som von.
Aj za zavretými dverami som Rennda počula.
Rozbehla som sa k hradu.
Vtip.
Potrebujem vymyslieť nejaký vtip.
Do kelu nič ma nenapadá.
Ako na zavolanie som na chodbe zbadala poletovať Zloducha.
Usmiala som sa.
"Zloduch!" Zvolala som.
Otočil sa a priletel ku mne.
"Ty si kto?"
"Som Rose. Chcela som sa ťa spýtať či by si mi nepomohol vymyslieť nejaký žartík."
"Jaj, tak to je iná vec. Žartík?" Vzniesol sa vysoko nado mňa.
"To je moje druhé meno. Rád ťa spoznávam Rose, ktorá chce začať vtipkovať." Uklonil sa.
"Napadlo ma... som chrabromilčanka a nechcem robiť zle svojim, ale slizolinu."
"Tomu ja rozumiem. Tiež nemám rád tých nadutých pajácov. Čo ťa napadlo?"
"Keďže sa o pár minút začína večera, chcela by som to nejako využiť."
"To máš šťastie, na to mám jeden skvelí žart." Zasmial sa.
"Aký?" Priletel ku mne a pošepkal mi to.
Za chvíľu sme boli hotoví a ja som sa tešila len na tú predstavu.
Išla som do veľkej siene v čase keď tam bolo najviac ľudí.
Prisadla som si k svojim a tý sa na mňa pozerali s obavami. Zaškerila som sa a pobozkala Kaimeia. Usmial sa, ale len jemne.
"Si v poriadku?" Spýtal sa.
"Viac než to." Zasmiala som sa.
"Niečo som urobila." Nechápavo sa na mňa pozerali.
"Čo si spravila?" Spýtala sa Monika.
Položila som si prst na pery a žmurkla na ňu.
"Prekvapenie." Otočila som sa k stolu slizolinu a ostatný ma napodobnili.
"5...4....3....2...1" Odpočítala som.
Ozvalo sa zborové zaúpenie.
Všetci slizolinčania sa rozbehli zo siene.
Tlačili sa jeden cez druhého.
Otočila som sa k svojej bande.
"Dali sme im zo Zloduchom do pitia trochu preháňadla. Pochybujem, že to viac ako desiati, vôbec stihnú na záchod." Začala som sa smiať.
Tý čo ma počuli to rozšírili ďalej a začali sa smiať spolu so mnou.
"Vitaj späť Rose." Ťapla som si zo Siriusom.
"Ďakujem."
Celí večer ma niekto potľapkával po chrbte a blahoželal mi.
Tento večer som ale neskončila v izbe, ale v núdzovej miestnosti s Kaimeiom.
Bolo na čase.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 aurora aurora | Web | 31. července 2011 v 19:34 | Reagovat

som rada že je Rose v poriadku :-)

2 Teressska, Teressska, | E-mail | 31. července 2011 v 19:58 | Reagovat

jéééé :-D náhrada uhrazena :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama