64. Kapitola – List, irónia a prosba

30. července 2011 v 9:35 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Nová kapitola, to je super nie? Nejako mi blbne blog. Nevadí. pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.


Ráno som sa zobudila skoro.
Vlastne som bola prvá hore. Baby ešte spali.
Všimla som si, že Miki je stále vedľa mňa a čo ma pobavilo, vo svojich malých rúčkach zvieral lem môjho pyžama, akoby sa bál že mu niekam ujdem.
Usmiala som sa naňho a pohladila ho.
Jemne som sa mu vyslobodila a išla sa skultúrniť do kúpeľne.
Keď som sa vrátila, baby ešte spali, ale Miki bol hore. Usmial sa na mňa a ja som si položila prst na pery v znaku nech je potichu.
Počúvol.
Prisadla som si k nemu a spýtala som sa ho či pôjde so mnou na raňajky.
Súhlasil.
Po chodbách za mnou jemne cupkal.
Naraňajkovali sme sa a poslala som ho pracovať. Hneď ako sa premiestnil začali do veľkej siene prichádzať študenti.
Na moje prekvapenie boli medzi prvými záškodníci a môj Kaimei. Rozbehla som sa im naproti a keď ma Kaimei uvidel, len roztiahol ruky a ja som sa naňho doslova hodila.
Začal sa smiať.
"No konečne. Už sa to s ním nedalo vydržať." Povedal James.
"Presne tak. Je bez teba zase ako pred tým. Úplný, desivý ľadovec." Pokračoval Sirius.
Ignorovala som ich a začal som sa s Kaimeiom bozkávať.
Niekto si odkašľal.
Ignor.
Ďalšie odkašlanie.
Ďalší ignor.
Fakt hlasné odkašľanie, no ignor rovnaký.
"Slečna Renaldyová!" Zvolala pohoršene profesorka McGonagalová.
Odlepili sme sa a ja som svoj spokojný pohľad stočila k nej.
"Môžete mi vysvetliť, prečo ste meškali a nedali mi vedieť sovou?"
"Pardon, ale pri tom, ako ma naháňali smrťožrúti s úmyslom ma zabiť, som na to akosi nemala čas." Povedala som úprimne a otvorene.
Zalapala po dychu a ostatný sa zatvárili vydesene.
"Nabudúce sa ma nepýtajte ak nechcete vedieť odpoveď." Povedala som potichu.
Prikývla a bez jediného slova odišla.
"Tak to bolo husté." Povedal Remus.
Zdvihla som jedno obočie.
"Vážne si povedal, že to bolo husté? Ty?" Zasmiala som sa.
Drgol do mňa lakťom.
Do siene pribehli dievčatá a Lily sa mi hodila okolo krku.
"Nič ti nie je? Si v poriadku? Kde si bola? Prečo si tu nebola? Vážne si v poriadku? Ja ťa zabijem." Začala som sa strašne smiať.
"Som v pohode Lily neboj sa."
Monika mi strelila za ucho.
"Toto nám nerob, Rose. Odídeš niekam z vlkolakmi a potom sa tu neukážeš? Už sme si mysleli, že si ta tam."
"To ste sa o mňa tak báli?"
Všetci prikývli.
"Ale bol to len jeden deň." Protestovala som.
"Pre teba možno."
"Prepáčte, že som vám robila starosti."
"Nabudúce nám napíš list, že sa zdržíš."
"Čo majú všetci dnes s tými listami? Veď nemám sovu, tak ako by som ho asi poslala?"
"Ale veď ty máš vtáka." Povedala Lily a Sirius s Jamesom sa začali strašne smiať.
"Veľmi dospelé." Pretiahla som ironicky ich smerom.
"Skús ísť za fénixom, že chceš aby doručil poštu. Na mieste by ti list spálil na popol a urazene by odletel."
"Aha."
"Presne, aha."
Išli sme si sadnúť a ja som ich čakala kým sa najedia.
"Čo chcete dnes robiť?"
"Korčuľovať sa?" Nadhodila Monika.
"Ja to neviem." Povedala som im.
"Neuveriteľné, toto otrasie dejinami Rokfortu. Rose Renaldyová sa nevie korčuľovať." Povedal významne a hlavne nahlas Sirius.
Hodila som po ňom toast a on sa zasmial.
"Idiot." Uniklo mi pomedzi zuby.
"Nemôžem vedieť všetko." Povedala som mu ublížene.
Zarazene sa na mňa pozeral.
"Teba to naozaj nikto neučil?"
"Nie. Kto by ma to asi učil?"
"Neviem, Dracula?"
"Jasné, hneď po tom, ako ma naučil Merlin stepovať." Povedala som ironicky a pretočila očami. James sa zasmial a Sirius sa tváril urazene za to že som mu pokazila vtip.
"Kaimei? Naučíš ma to?"
"Prepáč láska, ale ja to tiež neviem. Nikdy som nemal potrebu prechádzať sa po zamrznutej vode." "Nevadí. Naučí ma to niekto iný."
"Veľmi rád sa na to pozriem."
Do kelu.
Koho mám poprosiť.
Baby nechcem otravovať a chalani by sa mi len smiali.
"Súhlasíte aby sa k nám pridala Alica a Frank?"
Prikývli.
"Idem ich pozvať."
Vydala som sa k stolu bystrohlavu.
"Ahoj Alica. Neruším?"
"Nie. Jasné že nie. Prisadni si, nikomu to vadiť nebude." Usmiala sa.
"Išla by si sa s nami dneska korčuľovať? Ide celá naša partia a chcela som aby ste sa k nám s Frankom pridali. Čo ty na to?"
"Ďakujem. Pôjdem veľmi rada. A Frank určite tiež." Stále sa krásne usmievala.
Mala som Alicu rada rovnako ako Lily a Moniku. Boli to moje najlepšie kamarátky.
"Tak dohodnuté. O čase ti dám vedieť."
Prikývla a ja som išla zase k môjmu stolu.
V strede cesty som sa ale zastavila.
Niečo ma napadlo.
Otočila som sa a vydala sa k stolu slizolinu.
Nikto okrem mojej bandy si ma nevšímal.
Prišla som až k Severusovi a čupla som si, nech k sebe nelákam zbytočnú pozornosť.
Prekvapene sa na mňa pozeral.
"Pomýlila si sa?"
Zasmiala som sa.
"Nie, ale mám prosbu. Naučíš ma dnes korčuľovať sa?"
"Ako na ľade?"
"Nie, v podzemí. Jasné, že na ľade."
"Tak dobre."
"Skvelé." Zatlieskala som.
"Ďakujem."
"Nemáš za čo. Ty ma učíš elixíry tak ja ti pomôžem takto." Pokrčil ramenami.
Postavila som sa a vydala sa preč.
Všetko bolo vybavené.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama