58. Kapitola – Konečne prázdniny a zaujímavá cesta lesom

25. července 2011 v 15:41 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Takže trošku neskôr než som sľúbila :D na oj tak tu je :D Pekné čítanie. Vaša shadowofhope.


Stála som s Richardom a Deviahom v Albusovej pracovni a lúčila sa s Félixom.
Chcel ísť strašne so mnou.
"Rose, je čas." Povedal mi Deviah.
Prikývla som.
S ostatnými som sa už rozlúčila.
Prišla som ku krbu a povedala meno domu kam sme sa mali dostať.
Vypadla som z krbu v jednom starom dome a okamžite sa mi na krk namierili tri prútiky.
Boli to ženy s Wolfareinu a keď si uvedomili na koho mieria odstúpili.
"Prepáč, Rose. Nečakali sme ťa."
"Hneď za mnou ide Deviah s Richardom, byť vami tak na nich nemierim ak ich nechcete vyzvať na súboj." Prútiky úplne schovali.
Vyšla som von z domu.
Teraz mi oficiálne začínajú vianočné prázdniny.
Začula som ako sa v dome zhovárajú.
Tento dom/chatrč stála na úplnom kraji hory Wolfarein. Slúžila čarodejníkom ako prostriedok dopravy. Nebol to nejako chránený dom. Teda okrem tých troch slečien vo vnútri.
Prišli ku mne moji chalani a Deviah mi podal nejaký elixír. Privoňala som si k nemu. Vlkolačí elixír?
"Ja sa nechcem meniť na vlkolaka, ale ďakujem."
"Potrvá nám to päťkrát kratšie ak pobežíme ako vlci."
"Vy sa kľudne premeňte, ja mám vlastné metódy." Odstúpila som od nich.
Akosi som nikomu nepovedala, že som animágus.
Premenila som sa na čierneho vlka, ktorý bol väčší ako ktorýkoľvek premenený vlkolak na hore Wolfarein. Dokonca som bola väčšia ako alfa.
"Zabudol som, že sa vieš premeniť aj sama." To že som animágus nevedel nikto okrem vlkov.
Ja som to ale naozaj nikomu nepovedala.
Zistili to sami.
Usmiala som sa po vlčom a nechala som svoj jazyk vyliezť s papule. Zasmiali sa a napili sa z elixíru. Začali sa meniť a dosť ich to bolelo.
Koho by nebolelo ak by sa mu trhala koža a predlžovali kosti?
Našťastie je moja premena úplne bezbolestná. No neviem prečo je to tak.
Richard ma hravo uhryzol do zadnej nohy a ja som mu okamžite skočila po krku. Zvalil sa na zem a ak by som zaťala zuby, zabila by som ho. Vedel to aj on a tak zaskučal, čo bol znak najväčšej pokory. Pustila som ho.
Nikdy nenechajte vlkolaka aby vás pre srandu okusoval.
Myslel by si že vám to nevadí a že má nad vami prevahu a potom by na vás od chrbta naozaj zaútočil. Aj keď má Richard v tejto vynútenej premene vlastné vedomie, je dlho pri vlkolakoch a tak dal svojmu vlkovi v sebe prevahu.
Pozrela som sa na alfu a ten sa na mňa pozeral významným pohľadom. Ten pohľad bola narážka na to, že som odmietla byť Beta.
Rozbehla som sa do lesa a vlci sa pustili hneď za mnou.
Les.
Vedela som presne kam mám bežať.
Štekavo som sa zasmiala a pridala. Normálnemu človeku by cesta na horu trvala tri možno štyri dni. Ale mi tam dobehneme ešte dnes.
Bolo ráno a ja som predpokladala že tam dobehneme tak pri západe slnka.
Uhýbala som sa stromom a za mnou sa ozývalo vrčanie. Pridala som ešte viac a slabé vrčanie sa stupňovalo.
Alfovi asi vadilo, že som rýchlejšia než on.
Keď bežíte pred vlkom automaticky sa po vás rozbehne. Radia mu to jeho inštinkty dravca. Preto mali tý dvaja za mnou chuť rozpárať mi hrdlo. To mohlo ešte zle skončiť.
Bežali sme dlho a únavu som necítila žiadnu. Mala som skvelú kondičku aj keď sa mi trošku zhoršila od pobytu na Rokforte. Musím tam začať behávať aby som si udržala formu.
Keď sme boli v takej polovici cítila som už celkom zreteľne prítomnosť iných vlkolakov. Sledovali nás ľudskými očami a tý starší, čo boli za jedno zo svojim vlkom, sa premenili na vlkolakov a nechali sa ovládnuť pudmi.
Rozbehli sa po mne a ja som v mysli zanadávala.
Brali to ako výzvu.
Ak ma chytia budú ma považovať za trofej. Dala som do toho behu všetko, pretože som nemala chuť na zásnuby s vlkmi.
Zavila som, pretože som chcela vedieť koľko vlkov mi odpovie.
Zdesila som sa.
Vedela som že ich za mnou beží dosť veľa ale ich bolo okolo 50.
Sakra.
Ako zastavím 50 vlkolakov ktorý za mnou bežia.
Nemala som ani tušenie.
Pridávali sa k nim ďalší a ja som vo vnútri zaúpela.
Aj keď mi niečo ušlo aj pomedzi zuby. Uvedomila som si že alfa zbystril a evidentne si tiež uvedomil že by toto mohlo viesť k vzbure.
Dokonca by ma mohli zabiť. Zrýchlil a ja som vedela že už sa nenecháva ovládať pudmi.
Zavil, mocne a silno a s radosťou som si uvedomila že polovica už za nami nešla. Zavil druhý krát a odpojili sa ďalší.
Tý čo zostali nám dali vedieť zavitím, ktoré bolo určené na signál, že sú pri ľudskom vedomí a že nás chcú len sprevádzať na našej ceste.
Vydýchla som si a alfa sa dostal na moju úroveň, čo znamenalo že bežíme rovnako rýchlo.
Žmurkol na mňa a ja som mu to vrátila.
Ako som predpokladala, na vrch sme dobehli pri západe slnka.
Ja som sa chcela premeniť naspäť ale v praví čas som si uvedomila že by to nebol najlepší nápad vzhľadom na to že sú okolo mňa krvilačné potvory.
Nabúrala som sa do vedomia alfovi.
"Ďakujem." Prikývol svojou huňatou hlavou.
Podišla som k svojmu bratovi a obtrela som sa mu o krk.
Pritúlil sa ku mne a jemne, láskyplne zavrčal.
V duchu som sa usmiala.
Alfa sa začal meniť.
Odstúpila som od Richarda lebo som vedela, že sa začne meniť tiež.
O minútu na to predo mnou stáli dvaja nahý muži.
Neotočila som sa ani nič podobné. Tu bola nahota prirodzená. Nie u všetkých ale u väčšiny áno. Išli sa obliecť do vecí ktoré mali dané na jednom mieste.
Nahota bola síce pre vlkolakov prirodzená, no oni boli aj civilizovaný.
Nie že by mi ten pohľad na nich prekážal ale bola som im za to vďačná. Neviem prečo ale moje srdce to bralo ako podvod voči Kaimeiovi.
Ani mne by sa nepáčilo, ak by sa pozeral na nahé ženy.
Zatočila som nad tou predstavou hlavou.
Ten deň, ani tú noc, som sa na človeka nepremenila. Spala som vedľa Richarda ktorý spal opretý o mňa.
Nohy ma pálili od behu.
Zaspala som ale spokojná, že som opäť na chvýľu zo svojim bratom.
Brala som Wolfarein, na chvíľu, ako svoj domov.
Len tentoraz.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gabriel Decay Gabriel Decay | Web | 25. července 2011 v 18:20 | Reagovat

píšeš krásně..je to zjímavý čtení..přečetl jsem to jedním dechem...

2 Martíís Martíís | 25. července 2011 v 18:24 | Reagovat

Ráda bych byla na jejím místě jak se přeměňují zpátky na člověka O:D .. Až na to že Richard by nebyl můj brácha .. :P .. Další? O:))) :D

3 hp-magic-story hp-magic-story | Web | 25. července 2011 v 18:26 | Reagovat

idem na to :-D  :-D

4 Martíís Martíís | 25. července 2011 v 18:30 | Reagovat

[3]: Jsi zlatá! :P

5 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 25. července 2011 v 19:25 | Reagovat

:-D  :-D  :-D má dokonalá vílo :-P  :-P  :-P  :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama