54. Kapitola – Odhalenie

24. července 2011 v 18:09 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Jeeeejda :D začne to byť napínavé :D Pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.


Všetci sa dívali na mňa a na ženu stojacu v strede parketu.
Usmiala som sa na ňu.
"Rada ťa opäť vidím, drahá Walburga Blacková. Ako sama vidíš nie som mŕtva. Aj keď ste sa ma pokúšali zabiť naozaj vytrvale." To bola síce lož, ale to je teraz asi jedno.
Podišla som k nej. Poklonila sa a ja som sa odvrátila.
"Prestaň sa ponižovať. Ja o to nestojím a ty to vieš." Vystrela sa a v očiach mala hnev.
"Prečo neprejaviť úctu svojej kráľovnej?" Spýtala sa jedovato.
"Už som kráľovná? Veď som donedávna bola princezná. Kedy ste ma povýšili?" Spýtala som sa jej pohŕdavo a zdvihla jedno obočie.
"Neprovokuj malá." Vytiahla na mňa prútik a priložila mi ho ku krku.
"Chceš ma zabiť?" jednoducho som jej prútik vytrhla z ruky a odstúpila od nej.
Šokovane sa pozerala na svoju ruku, že o prútik prišla tak ľahko.
Zasmiala som sa.
"Ach. Koľko krát ma len zasiahla neodpustiteľná kliatba z tohto prútika?" Zlomila som ho napoly a videla že mal v sebe šľachu zo srdca draka. Vybrala som ju z prútika a hodila do Walburgy.
"Ach prepáč. Tuším sa mi pošmykla ruka." Povedala som chladne.
Šľacha jej zostala prilepená vo vlasoch.
Chcela sa na mňa vrhnúť.
Zastavila som ju mávnutím ruky.
"Ale no ták. Zlatko. To si nespomínaš, ako sa tvoj pokus ublížiť mi skončil minule? Ja áno. Skončila si na dva týždne u Sv. Munga." Červenala sa od hnevu.
Pristúpila ku mne a naklonila sa mi k uchu.
"Si v chrabromile?" Spýtala sa ma potichu a ja som zostala prekvapene stáť.
Prikývla som.
"Daj pozor na Siriusa. Zradil môj rod ale je to môj syn a pre mňa je rod dôležitejší ako syn. No nosila som ho pod srdcom a preto mi kus srdca ukradol. Prosím postaraj sa oňho. Ja som ho zavrhla ale ty to nespravíš. Ja to viem."
"On sa o seba dokáže postarať sám. Ale dobre. Dohliadnem naňho, no nie kvôli tebe, ale kvôli tomu, že je to môj priateľ."
Odtiahla sa.
"Aj tak ďakujem." Prikývla som a ona mi vlepila facku.
Spravila som pár krokov dozadu. Nemala som stabilitu a nečakala som, že ma udrie.
"To bolo za prútik." Otočila sa a zmizla v dave.
"Aká to príjemná žena." Preniesla som povýšene.
Prudko som sa nadýchla a vydýchla.
Potriasla som hlavou a vrátila sa k ostatným. Podišiel ku mne Sirius.
"Ty sa poznáš s mojou matkou? Prečo sa ti poklonila? Prečo ťa volala kráľovná?"
"Zadrž."
Všetci moji priatelia sa na mňa otočili. Boli tam aj ich rodiny.
"Takže k tvojej prvej otázke. Áno poznám tvoju mamu. K tvojej druhej otázke, tá súvisí aj s treťou. Som čistokrvná. Som Renaldyová z prastarého rodu Renaldy. Inak povedané moje korene siahajú za samotného Merlina. Až niekde ku Gandalfovy bielemu. Inými slovami, som najčistokrvnejšia čarodejnica na celej tejto prehnitej planéte. Preto ma čistokrvný volajú princezná, momentálne po smrti mojich rodičov kráľovná. A ak si to stále nepochopil, tak mi tvoj rod nesiaha ani po päty, tak ako aj ten Malfoyov." Hovorila som k Siriusovi, no teraz som sa otočila aj na ostatných.
"Nechcú ma v skutočnosti zabiť ale donútiť ma aby som sa k nim pridala. Odmietla som. Voldemort však vie, že by ma mohol donútiť aby som sa k nemu pridala jedinou osobou a tá je našťastie veľmi ďaleko na mieste o ktorom nevedia. Často krát ma smrťožrúti týrali aby túto informáciu zo mňa dostali, niekedy niekomu už rupli nervy a tak to trochu prehnali s mučením až som bola na pokraji smrti. No smrť ma k sebe akosi nechce a tak, nech som bola k smrti akokoľvek blízko, prežila som. Ako povedala aj madam Pomfreyová, mám skvelí metabolizmus. Takže som sa zo všetkého vylízala. Do teraz si mysleli, že ma zabili. Nie všetci boli tohto názoru ale väčšina áno, čiže som bola ako tak v bezpečí. Nepovedala som vám to pre vaše, aj pre vlastné dobro. Ospravedlňujem sa." Skončila som svoj monológ.
Pozerali na mňa s otvorenými ústami.
Toto asi nečakali.
Otočila som sa a všimla si že je Kaimei tesne za mnou a sleduje ma prekvapeným pohľadom.
Objal ma a ja som mu za to bola v tejto chvíli neskutočne vďačná.
Pousmiala som sa na svojho chalana a pobozkala ho jemne na líce. Nechala som mu na ňom otlačku svojho rúžu a tak som mu ju utrela.
Začervenal sa.
Pobavilo ma to.
Uvedomila som si ako veľmi ho vlastne ľúbim.
Vedela som, že Voldemort by už mal proti mne viac osôb, ktorými by ma mohol donútiť pridať sa k nemu. Richard, Kaimei a moji priatelia.
"Si čistokrvná?" Ako tak sa spamätal Sirius.
Prikývla som.
Zamračil sa.
Jediný kto sa usmieval bol Remus.
"Ty si to vedel?" Vyletel naňho Sirius.
Prikývol.
"Musela som to niekomu povedať a Remus bol po ruke. Dostal ma rečami, že som mu ako sestra tak som mu vyliala svoje srdce." Zasmial sa a pristúpil ku mne.
"No nevedel som toho tak veľa, len to že je čistokrvná a že má z toho problémy. Netušil som, že jej tak ublížili."
"Nie prestaňte!" Okríkla som ich.
"Povedala som to preto lebo vám už nechcem klamať, pretože viem, že by ma nemohli vydierať len Richardom ale aj vami. Znamenáte pre mňa veľa." Usmiala som sa a pozrela sa na každého zvlášť.
Lily aj Monika robili čo mohli aby neplakali a James tiež.
Sirius ku mne podišiel ako Remus.
"Nie si na nich sama Rose. Máš nás a mi budeme stáť pri tebe." Usmiala som sa a prikývla. "Ospravedlňujem sa aj Vám." Otočila som sa na všetkých rodičov v našom kruhu. Všimla som si že aj matky mojich priateľov plačú.
"Nechcela som, aby ste sa to dozvedeli takto." To patrilo všetkým.
"A čo tvoji rodičia?" Otočila som sa na Kaimeia.
"Neprišli." Povedal smutne.
"To je mi ľúto." Prikývol a objal ma.
Zrazu sa spoza zavretých vstupných dverí ozval hluk.
Všetci opäť stíchli a započúvali sa.
Ozvalo sa zavitie.
Vlkolačie zavitie.
"To je vlkolak!" Zvolal niekto z davu a tým rozprúdil paniku.
"Ticho!" Zreval riaditeľ.
"Nie je spln, vážený hostia. Takže to vlkolaci nemôžu byť." Zvolal aby ho každý počul.
"Mýliš sa!" Zvolala som ja a postavila sa do stredu parketu.
"Sú to vlkolaci, ale v ľudskej podobe. Nie sú premenený a nikomu neublížia."
"Ako to môžeš vedieť?!" Zvolal nikto z davu.
"Lebo toto zavitie by som spoznala kdekoľvek!!" Zvolala som a rozosmiala sa.
Dvere sa rozrazili a stáli v nich ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 PIGI PIGI | Web | 24. července 2011 v 18:17 | Reagovat

krásně napsané! :)

2 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 24. července 2011 v 18:22 | Reagovat

skvělá kapitolka-Richard v Bradavicých? Můj splněný sen? Miluju tě :* :-D

3 Martíís Martíís | 24. července 2011 v 18:29 | Reagovat

Jsi hrozná! :DD Ten konec. Líp sis vybrat nemohla. :D Další! :DDD

4 aurora aurora | Web | 25. července 2011 v 8:06 | Reagovat

vedela som že tá ženská bude Siriova mama ! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama