52. Kapitola – Prvé doučovanie

24. července 2011 v 9:52 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Trochu krátka, ale mne sa páči :D Pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.


Bol večer a ja som mierila k veľkej sieni, aby som sa stretla zo Severusom.
Už tam na mňa čakal.
"Pripravený stať sa jedným z najlepších?"
"Hej. Len už poď."
"Ale. Nechceš aby nás spolu videli?"
"A ty snáď áno?"
"Mne je to jedno. Dokazovala som ti to snáď 10 krát." Prevrátila som očami.
Upokojil sa. "Našiel som učebňu kde sú prísady, kotlíky a proste všetko čo budeme potrebovať. Už som to tam celé nachystal."
"Tak prečo tu ešte stojíme?" Viac nepotreboval a vydal sa ... niekam. Išla som proste za ním.
Išli sme smerom dole, tam kde bola učebňa elixírov.
O pár chodieb ďalej (a keď vravím pár tak myslím aspoň milión) Severus zastal.
Otvoril dvere a vošiel.
Bola to klasická učebňa, len trochu nepoužívaná, zaprášená a zničená. Bolo tu asi šesť použiteľných stolov. Bol tu už nachystaný kotol.
"Veci sú na zemi v tej škatuli. Neviem čo budeš chcieť ale snáď tam bude všetko."
Išla som k nej a chvýľu som sa v nej prehrabávala.
To by šlo. Vyložila som všetko potrebné na stôl.
"Vieš mi pomenovať všetko na tomto stole?" Začal mi to vymenovávať.
"Neviem ale čo je toto."
"Toto." Chytila som fľaštičku do ruky. "toto potrebovať nebudeme no bola som zvedavá, či vieš čo to je. Dobre si to prezri a povedz mi čo ti to pripomína."
"Ty mi to asi neuľahčíš, však?"
"Inak ťa nič nenaučím." Usmiala som sa.
Začal si prezerať fľaštičku. Chcel ju otvoriť ale zadržala som ho.
"To nerob. To je úplne amatérska chyba. Čo ak je to čierny dym ktorý, keď ho vyslobodíš ti vnikne do pľúc a začne ich pomaly rozožierať?" Spýtala som sa ho a on zbledol a fľašku položil.
"Neboj sa, niečo také to nie je. No mohlo byť. Vždy si musíš byť istý s čím pracuješ. Dobre?"
"Dobre."
"Zober si ju a skús to ešte raz. Povedz, čo ťa napadne, aj keby to mala byť hlúposť." Sadla som si na stoličku ktorá vyzerala, že sa podo mnou hneď nezlomí.
"Rose, možno to vyznie čudne ale pripomína mi to..."
"Len to povedz cawboy." Škaredo sa na mňa za tú prezývku pozrel a ja som sa zasmiala.
"Vyzerá to ako kúsok z plášťa dementora."
Zatlieskala som.
"Veľmi správne. To čo držíš je presne to čo si povedal. Plášť z dementora. Vieš kedy sa používa?"
"Pri čiernej mágii."
"Áno. A vieš ešte o niečom?"
"Nie. Podľa toho čo som čítal, tak sa požíva len v elixíroch, ktoré sa týkajú čiernej mágie alebo silných jedov."
"Toto je tvoja prvá chyba." Povedal som. Nechápavo sa na mňa pozrel.
"Sú tam len informácie, ktoré boli dostatočne overené. Lenže je kopec spôsobov ako sa dá niečo využiť. Neriaď sa knihami Severus. Oni sú dobré pre začiatočníkov a pre takých čo neexperimentujú. Knihy sa nás veľmi netýkajú aj keď na nich budeme stavať."
Prikývol.
"Skús sa zamyslieť. Dementor." Postavila som sa.
"Ako by sa dal využiť na dobrú vec?" Priam som videla ako mu to v hlave šrotuje.
"Dementorovia sú zlý. Nič dobré ma nenapadá."
"Začnime s charakterovými vlastnosťami dementora."
"Nie sme tu kvôli elixírom?"
"Sme. Ale ak nevieš s čím pracuješ, nedokážeš sa pohnúť ďalej."
"Dementor ľudom požiera šťastné myšlienky. A demetorov bozk berie dušu."
"Pokračuj."
"Je chladný a necitlivý."
Zdvihla som obočie.
"To máš na mysli. Dementorov chlad a necitlivosť?"
Prikývla som.
"Ako by si tieto dve vlastnosti vedel využiť na dobrú vec?" Zahľadel sa na plášť vo fľaštičke.
"Pri zranení. Napríklad pri popálenine."
"Výborne Severus. Práve si prišiel na niečo, čo vie len veľmi málo ľudí."
"Prečo by ale niekto používal plášť dementora? Veď je kopa iných spôsobov ako liečiť popáleninu." "Ale čo ak je jediné čo pri sebe máš, dementorov plášť? Poviem ti ešte niečo Severus. Nejde len o oheň ako taký. Dementorov plášť je mocný a nedá sa zapáliť."
"A čo satanov plameň." Opäť som zatlieskala.
"Skvelé Severus."
"Čo? Ty myslíš že ten plášť..."
"Dokáže uhasiť a ošetriť popáleniny satanovho ohňa."
"To je neuveriteľné." Povedal.
"Tak čo? Stále si myslíš, že to nepotrebuješ vedieť? Či skôr nechceš? Severus, moje doučovanie sa ti možno niekedy bude zdať nudné, či čudné, ale musíš počúvať. Dobre?"
"Neboj sa Rose. Toto určite nezabudnem."
"To som rada." Natiahla som k nemu ruku nech mi podá ten plášť.
Odložila som ho medzi ostatné veci.
"Ešte ti k tomu niečo poviem. Ak sa dotkneš toho plášťa, tak ti omrznú ruky. Ten plášť sa musí položiť len na ranu a dovtedy nesmie prísť do kontaktu z ničím iným. Je to jasné?"
"Úplne."
"To som rada. Tak sa pustime do tohto elixíru. Začneme dnes z niečím jednoduchým." Dali sme sa do práce.
Severusovi to išlo veľmi dobre.
Bola som na svojho prvého študenta pyšná.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama