49. Kapitola – Šaty a strašne škaredý, strelený chlap

23. července 2011 v 15:32 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Keďže bola podľa môjho názoru minulá kapitola trochu suchá, rozhodla som sa uviesť do deja ďalšiu postavu, v nádeji, že by vás mohla pobaviť. Pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.



Pri prvej príležitosti sme plánovali ísť do Rokvillu.
S Kaimeiom sme sa dohodli, že ja si pôjdem vybrať šaty s babami a on potom príde a zaplatí ich. Nechcel ich vidieť skôr ako v deň plesu.
Smiala som sa mu ale on ich platil tak som mu vyhovela.
Príležitosť sme dostali cez víkend.
Lily a Monika sa strašne tešili a ich radosť sa preniesla aj na mňa. Môj prvý ples. Bola som rada že viem tancovať.
Do Rokvillu sme si dali babskú jazdu a zastali sme pred obchodom madam Sorlandovej. Už vo výklade mala nádherné plesové šaty. Vošli sme dnu a zvonček nad dverami zazvonil.
"Dobrý deň, dámy. Ako vám pomôžem?"
"Zatiaľ by sme sa tu porozhliadli samé ak vám to nebude prekážať." Povedala Monika.
Majiteľka len prikývla a usmiala sa.
Po chvíli sme našli každá to, čo sme chceli. Šaty sme si vyskúšali a sedeli nám perfektne.
Stretli sme tam aj Alicu a tá mala tiež nádherné šaty. Vybrala si takéto: http://nexteve.co.uk/images/D/F6255A.JPG

Prišli tam dokonca aj klony a Jessica. Samozrejme si vybrali rúžové. Klony boli identické, ale Jessica si vybrala celkom pekné šaty. Na ružovú.
Išla som nájsť Kaimeia a on prišiel, zaplatil a spolu sme odišli. Tento raz som išla ja s ním vybrať oblek. Chcel aby sme ladili a tak som mu vybrala kravatu rovnakej farby ako boli moje šaty. V obleku bol strašný fešák. Mala som chuť ho tam... No nebudem to rozvádzať.
Ešte sme sa v Rokville chvíľu zdržali a potom sme sa vrátili späť do hradu.
Bola som spokojná, pretože moje šaty neboli vôbec drahé.
Bola som zvedavá ako zareaguje keď ma uvidí.
Najkrajšie šaty ale mala podľa mňa Lily.
Perfektne jej ladili o očiam ako mne tie moje.
*
Keď sme sa vrátili do hradu mala som dobrú náladu.
Na večeru som v ten deň išla sama.
Išla som po chodbe a zrazu sa mi pred nohami zjavila príšera.
Strašne som sa zľakla.
Kopla som do toho a ono to letelo cez celú chodbu a vletelo to do otvorenej hlavy brnenia. To sa zatriaslo a ja som vedela, že to niečo pristálo niekde dole v brnení a že sa to odtiaľ tak ľahko nedostane. Chytila som sa za srdce, ktoré mi zrýchlene bilo.
"Beštia!" Zakričal niekto za mnou.
Set sakra som s ním súhlasila.
Otočila som sa a uvidela, že to kričí nejaký hnusne vyzerajúci chlap.
Do frasa veď on to vykrikoval na mňa.
Čože?
Rozbehol sa po mne a kričal niečo o tom, že keď ma chytí tak ma zabije. Nezostala som na mieste, aby som zistila či to myslí vážne.
Bežala som do veľkej siene na plné obrátky a ten chlap bežal za mnou.
Musela som sa smiať.
Bežal ako postihnutá kačka.
Vyzeralo to strašne.
Smiala som sa mu tak až som nevládala bežať.
Zakopla som a vletela v plnej rýchlosti do veľkej siene. Dopadla som na zem a strašne sa smiala. Dobiehal ku mne a ja som sa rýchlo postavila a bežala ďalej.
Chrabromilčania sa začali smiať.
"Pomôžte mi niekto!"
Smiech.
"Ten chlap sa zbláznil." Dobiehala som k profesorskému stolu.
"Stojte! Obaja!" Rozkázal riaditeľ.
Ten divný, škaredý chlap lapal po dychu. Ja som bola v pohode len som sa stále škerila ako idiot. "Požadujem pre ňu trest!" Kričal ten blázon.
"Za čo pre boha!" Zvolala som.
"Čo sa stalo?" Spýtal sa zo záujmom riaditeľ a v očiach mu žiarili iskričky smiechu.
"Ona mi kopla do pani Norisovej!"
"Tá príšera má aj meno?" Spýtala som sa prekvapene.
Znova sa rozprúdil smiech no tentoraz zadúšaný aby počuli náš rozhovor a nič im neuniklo.
Chcel sa na mňa vrhnúť ale riaditeľ ho zadržal.
"Kopla ste do nej, slečna Renaldyová?" Spýtal sa ma riaditeľ.
"Áno. Ale tá vec ma vydesila na smrť. Bol to reflex. Prisahám." Povedala som nevinne.
Všetci, dokonca aj slizolinčania sa začali smiať.
Albus sa tiež zasmial ale zakryl to kašľom. Pani profesorka McGonagalová sa odvrátila.
"Ticho!" Zreval ten škaredý chlap.
"Toto je vážne. Napadla moju mačku."
"To bola MAČKA?!?!" Vyvalila som oči.
Spustil sa ešte väčší smiech. Riaditeľ sa snažil študentov upokojiť. Prestali sa tak hlasno smiať no všetci sa na mňa škerili ako blázni.
"Kde je teraz pani Norisová?" Spýtal sa pokojne riaditeľ.
"V brnení. Nechtiac som ju kopla a ona vletela do otvoreného brnenia." Povedala som.
"Cez POL CHODBY!!" Zreval chlap.
"Pani Norisová!" Zapišťal a rozbehol sa preč.
Vo veľkej sieni nastala ďalšia salva smiechu.
"Kam šiel?" Spýtal sa od stolu Hagrid.
"Vyslobodiť svoju mačku." Povedal mu riaditeľ.
S pokrútením hlavou som si sadla k ostatným.
James zo Siriusom sa váľali niekde pod stolom a ostatný mali čo robiť aby tam neskončili tiež.
"Ja som za to vážne nemohla." Povedala som im ublížene.
Smiali sa mi ešte niekoľko hodín.
Sakra.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Martíís Martíís | 23. července 2011 v 15:49 | Reagovat

Ta kapitola je úžasná! :DDD

2 aurora aurora | Web | 23. července 2011 v 19:00 | Reagovat

perfektné :D

3 eli&latri eli&latri | Web | 23. července 2011 v 20:30 | Reagovat

téda koukám co tu máš povídek a hlavně s tématikou HP - asi tu chvilku pobudu a něco si přečtu 8-)

4 hp-magic-story hp-magic-story | Web | 23. července 2011 v 20:33 | Reagovat

[3]: Tak to som rada :D :-D

5 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 24. července 2011 v 14:19 | Reagovat

ELITA :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama