48. Kapitola – Je moja

23. července 2011 v 11:43 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Trochu slabšia ale snažila som sa, potom by to malo byť zase lepšie :D Pekné čítanie :D Vaša Shadowofhope.


Na raňajky sme s Kaimeiom prišli v čase keď tam bolo najviac ľudí.
Všetci sa na mňa pozerali.
Prišla som k Siriusovi a on sa rýchlo postavil. Chcel niečo povedať ale zarazila som ho rukou.
Objala som ho a všetci, vrátane Siriusa, na mňa vyvalili oči. Odtiahla som sa. O jeden krok som ustúpila a natiahla k nemu ruku. Pozeral sa na mňa úplne vykoľajene.
"Prehnali sme to obaja, príjmy moje ospravedlnenie len v prípade, že ťa to tiež úprimne mrzí. Zabudneme na to, čo povieš?"
Prijal moju ruku a stlačil mi ju tak pevne, až som sa bála o svoje kĺby.
Objal ma. Strácala som sa v jeho objatí.
"Tak strašne som sa bál. Bál som sa, že mi nikdy neodpustíš."
Začal plakať.
Vážne plakal.
Zasmiala som sa.
Jeho objatie bolo pevnejšie a pevnejšie.
Poklopkala som mu po chrbte.
"Dych... nemám..."
Povolil ale nepustil. Začal sa smiať a zdvihol ma. Zatočila sa so mnou.
"Ďakujem Rose. Odpusť mi to."
"Je to za nami."
"Takže si opäť v týme?" Spýtal sa z nádejou James.
"Ak ma tento ťulpas nezadusí, tak áno."
Na to sa ku mne vrhol aj James a začal ma objímať spolu zo Siriusom.
"Pomóc!" zvolala som.
Všetci, okrem slizolinu začali tlieskať a výskať.
Kaimei k nám podišiel.
"Okamžite pustite moje dievča." Povedal takým silným a nahnevaným hlasom.
Vedela som, že hnev len predstiera no nikto iný to netušil.
Ustúpili odo mňa o niekoľko krokov.
Zasmiala som sa a vrhla sa Kaimeiovi do náručia.
Pobozkal ma na pery, spôsobom, ktorý nepatril do spoločnosti.
"Takže je to oficiálne? Vy dvaja?" Zasmial sa James.
Prikývli sme.
"Je moja."
"A on je môj." Povedali sme.
Sadli sme si k ostatným.
Baby sa ma pýtali kde som bola a ja som sa tak začervenala, že som im ani nemusela odpovedať, keďže už vedeli, že ani Kaimei nespal vo svojej posteli.
Zacítila som tlak vo svojej hlave.
Riaditeľ sa mi pokúšal dostať do hlavy.
Odbila som ho a zaútočila na jeho myseľ.
"Áno?"
"To bolo romantické."
"Tiež si myslím."
"Ako vidím, tak sa ti začína dariť."
"Máš pravdu. Všetko sa zdá byť úplne v poriadku."
"Ľúbiš ho?"
"Nie."
Cítila som jeho prekvapenie.
"Milujem ho." Objasnila som mu.
"Ach tak. Potom ti blahoželám. Tvoj prvý vzťah. Je síce trochu zvláštny..."
"Prečo?"
"No pán Aitara... naháňa mi strach."
Zasmiala som sa vo svojej hlave.
"To asi každému."
"Rose? Si si ním istá?"
"Sto percentne, môj starý priateľ. Už je skoro na rovnakej priečke ako Richard. A dobre vieš, že ten je pre mňa najdôležitejší na svete."
"V tom prípade ti ešte raz blahoželám."
Prerušila som spojenie a vrátila sa k sebe. Na moju smolu si môj rozhovor všimli všetci.
"Prepáčte, Dumbledore sa mi dostal do hlavy a pýtal sa ma ako je to so mnou a Kaimeiom." Usmiala som sa.
"To ako fakt?" Pýtala sa Monika. Prikývla som.
"Fuj, mať riaditeľa v hlave..." Zasmiala som sa.
Albus sa postavil a zatlieskal. Rozhovory v miestnosti utíchli.
"Dobrý deň, moji milí študenti. O mesiac by k nám mala zavítať zima. A s ňou aj vianočný ples." V miestnosti to zašumelo a Al znova tleskol.
"Bude sa konať ako každý rok, deň pred prázdninami. Platí len pre piaty, šiesty a siedmi ročník. Bližšie informácie získajú prefekti a hlavný prefekti, ktorý vás oboznámia s tým najdôležitejším. Poviem vám len že budete potrebovať plesové šaty dámy. A páni samozrejme obleky. Pekný zvyšok dňa." Skončil.
Rozprúdila sa tu riadna debata.
Kaimei si ma pritiahol k sebe.
Zaúpela som a prekvapene sa na mňa zahľadel.
"Nemám žiadne šaty." Objasnila som mu.
"Nemám ani peniaze na nejaké šaty. Kaimei prepáč, ale ja tam nebudem môcť ísť. Choď tam kľudne z niekým iným. Trebárs z Monikou." Povedala som a Monika ma v tej chvíli zabila pohľadom. Alebo sa o to aspoň pokúsila.
"Kúpim ti šaty, Rose." Povedal mi jemne.
"Nie. Šaty sú drahé a nenechám ťa vyhodiť toľko peňazí za šaty, ktoré si oblečiem len raz." Povedala som mu a on mi položil ukazovák na pery.
"Niečo o mne nevieš."
"Čo?"
"Moja rodina je najbohatšia v celom Francúzsku. Jedny šaty sú pre mňa nič." Pobozkal ma na čelo. "Ale pre mňa je to veľa." Mračila som sa.
Zasmial sa.
"Vieš že ťa milujem?"
Uvoľnila som sa.
"Veď aj ja teba."
"Tak sa netráp pre peniaze. Dobre?"
Prikývla som.
"Kúpim ti tie najkrajšie šaty." Povedal.
"To chceš aby sa na mňa chalani stále pozerali."
"Ideš na ples vo vreci od zemiakov." Rozhodol a ja som sa zasmiala.
"To by som si moc nepomohla, lebo potom by sa na mňa pozerali tiež, ale ako na blázna."
"Ani z voza, ani na voz. Však? To mám s toho, že chodím s tou najkrajšou babou na škole."
"Bože Francúzi, ste nepoučiteľný. Vždy samé lichôtky." Usmial sa.
Pozrela som sa na ostatných a všimla si že na nás pozerajú s otvorenými ústami.
"Čo je?"
"To čo si spravila s naším Kaimeiom."
"Ja? Nič."
"S tebou teraz prehovoril toľko slov, ako s nami za celí rok." Ozval sa Remus.
Ostatný prikývli.
Pozreli sme sa s Kaimeiom na seba a naraz pokrčili ramenami.
"Láska." Povedali sme naraz.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 aurora aurora | Web | 23. července 2011 v 14:19 | Reagovat

to je pekné, také sladké :-)

2 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 24. července 2011 v 14:15 | Reagovat

:-D láska je láska, když hokly choděj s klukama... :-D

3 Rézi Rézi | 5. listopadu 2014 v 21:02 | Reagovat

:D Já byla tak začtená, že jsem četla: "Láska." Povedali sme naraz. A hned: Obráběcí stroje CNC -první reklama :D  :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama