47. Kapitola – Kaimei a núdzová miestnosť

23. července 2011 v 11:41 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Takže tu ju máte :D :D a pridám hned ešte jednu ak tu je niekto pod 15 nech má čo čítať :D Varovanie :
Pozor: Sex - Čiže 15+ Nie je to nič extra ale keby tu nebolo varovanie, mohol by sa niekto sťažovať :D
Ľúbim vás :D Kto nemáte 15 tak sa Rose vráti do hradu a tam sa vyspí s Kaimeiom. Takže o nič extra neprídete. Kľudne túto kapitolu preskočte :D :D (Pochybujem, že nikto na varovanie bude brať ohľad :D )



Bola polnoc a ja som mierila k hradu.
Ebony a Félix mi robili spoločnosť.
Napriek tomu som sa cítila sama a opustená.
Stále som bola v lese ale už som bola na kraji, keď ku mne pricválal hipogrif.
Bol nádherný. Celý biely ale zobák mal čierny a končeky krídiel tiež. Usmiala som sa a podišla k nemu. Uklonila som sa a on sa tiež poklonil. Pohladila som ho. Zafŕkal na mňa a jemne ma štuchol do tváre. Zasmiala som sa.
Zrazu som si niečo uvedomila. Mal oči takej istej farby ako Kaimei a ten sa vedel premieňať na hipogrifa.
"Bál si sa o mňa?"
Pomaly zavrel oči a prikývol.
"Som v poriadku. Len som sa cítila poranená a zradená. Nikdy by som ťa nepodviedla, nie úmyselne. Prisahám, že ak sa môj postoj k tebe zmení, poviem ti to na rovinu. Aj keď pochopím ak sa so mnou rozídeš, pretože som to včera prehnala. Ublížila som svojím výstupom mnohým."
Vyčítavo sa na mňa pozrel.
"Nepovedala som nikomu, že sú moji rodičia mŕtvi. To ale nedáva Siriusovi právo urážať moju rodinu." Otočila som sa od Kaimeia.
"Nič o mne nevie. Nikto o mne nič nevie. Ani o mojej rodine."
"To je ale tvoja vina." Povedal mi už premenený Kaimei.
Otočila som sa späť k nemu a prikývla.
"Viem. Ale nechcela som, aby ma niekto z vás ľutoval."
"James sa zo Siriusom strašne pohádal a ja som sa tiež neovládol. Remus ho ignoruje a celkovo sa s ním nikto nebaví. Dokonca aj učitelia sú naňho nepríjemný. Prehnal to. Od teba chcem vedieť, čo si robila v knižnici zo Snapom?"
"Čítala som si na zemi a on si ku mne prisadol. Rozprávali sme sa o čiernej mágii a elixíroch. Tiež sme sa dohodli, že ho budem elixíry doučovať."
"Snape nepotrebuje doučovanie."
"Potrebuje ak chce byť majster elixírov."
"Čo chce byť?"
"Proste chce byť najlepší. Lenže na to obyčajné hodiny nestačia."
"Dobre. Takže budeš raz za čas doučovať Snapa. Nič viac?"
"Nič viac."
Prišiel ku mne a objal ma.
"Je mi ľúto, toho čo sa včera stalo. Aj to, že si prišla o rodičov." Pobozkal ma do vlasov.
"Mne tiež."
Vrátili sme sa do hradu ale Kaimei ma viedol inam.
Zastal na piatom poschodí pri gobelíne a tri krát prešiel popri jednej stene.
"Stratil si sa?"
Zasmial sa a ja som videla ako sa za ním vytvorili dvere.
Čumela som na to v nemom úžase.
"To má byť čo, do frasa?"
"Volá sa núdzová miestnosť."
"Čo nepovieš?"
Vošli sme dnu a ja som vyvalila oči.
Bol tam krb pred ktorým boli dve kreslá a veľká posteľ. Celé to tu bolo zladené do chrabromilských farieb. Bola to krása.
Kaimei zavrel dvere, chytil ma za lakeť a oprel ma o ne.
Začal ma bozkávať. Priam mi drtil pery. Vošiel mi jazykom do úst a ja som mu vyšla naproti. Bolo to ako súboj.
Jednu ruku mi zaboril do vlasov a druhou mi vliezol pod sukňu. Začal ma hladiť na stehne a nohu mi zdvihol. Dala som mu ju za chrbát, čím som si ho pritiahla bližšie. Cítila som aký je vzrušený a chytila som ho za opasok z úmyslom ho oslobodiť, keď mi ruku zrazu zovrel a odtiahol.
"Nie. Toto je tvoj prvý krát. Nechaj všetko na mňa. Chcem si ťa vychutnať."
Usmiala som sa a pritiahla som si jeho tvár k ďalšiemu bozku.
Chytil ma do náruče a preniesol k posteli.
Hodil ma na ňu a okamžite ma priľahol svojím telom.
Zavzdychala som.
Začal mi rozopínať blúzku a pohladil ma na bruchu. Zašiel mi rukou na chrbát a ja som opäť zavzdychala.
Posadil ma a vyzliekol mi ako blúzku tak aj podprsenku. Ja som mu urobila, nie práve slušný, cucflek na krku.
"Milujem ťa Rose Renaldyová."
"Milujem ťa Kaimei Aitara."
Usmial sa na mňa priam šibalsky a skôr ako som stihla namietať ma otočil na brucho.
Do frasa, ten chalan si so mnou robil čo chcel.
Jazykom mi začal prechádzať po jazvách a jednou rukou mi zašiel medzi nohy, na miesto, kde som bola najviac citlivá.
Zazmietala som sa od náhleho prívalu rozkoše. Zakričala som jeho meno a kŕčovito zvierala posteľné prádlo. Prosila som ho aby prestal, no on ma ignoroval. Nahol sa ku mne a zašepkal mi do ucha.
"Si taká vlhká a teplá."
Začervenala som sa.
Vošiel do mňa najskôr jedným prstom a potom k nemu pridal ešte jeden. Začala som vzdychať a zmietať sa pod jeho dotykmi. Zrýchlil a ja som cítila ako sa niečo blíži. Po prvý krát som pochopila význam slova orgazmus. Zakričala som a Kaimei sa rozosmial.
"Nič nevydržíš." Povedal a hlas mal plný lásky, šťastia a spokojnosti.
Otočil ma nazad k nemu a mne sa ešte stále trochu točila hlava.
"To bolo neskutočné." Zašepkala som.
Opäť sa zasmial.
Prečo by sa nesmial, keď mu hladím jeho chlapské ego?
Uvedomila som si že on má na sebe ešte stále nohavice a ja som si ani neuvedomila kedy ma stihol celkom vyzliecť. Zamračila som sa.
"Ee, ešte nie." Všimol si môj pohľad.
Vytiahol z vrecka prútik a začal mi ním krúživými pohybmi prechádzať po stehne.
Neviem či použil nejaké kúzlo alebo čo ale rozvibrovalo mi to pokožku.
Druhou rukou ma chytil za prsník a začal mi olizovať bradavku.
Zavzdychala som a ona ma uhryzol. Dosť silno na to aby sa mi okolo bradavky vytvorili odtlačky jeho zubov, no nie tak silno aby mi tiekla krv.
Opäť som zavolala jeho meno a on do mňa strčil prútik. Vôbec som to nečakala a prehla som sa od rozkoše ako luk.
Môj výkrik stlmil bozkom.
Začula som, ako si rozopol nohavice a prútik zo mňa dráždivo vybral.
Zazrela som, ako si ešte stihol vyčarovať ochranu. Doteraz som netušila, že je kúzlo aj na toto. "Pripravená?"
Prikývla som, lebo som vedela, že hlas by ma nepočúval.
Nohavice skončili niekde na zemi a ja som ho konečne videla celého. Chcela som sa ho dotknúť ale zachytil mi ruky a držal mi ich nad hlavou. Stačila mu k tomu len jedna ruka. Druhou rukou ma hladil po bruchu a ja som zaprotestovala zamrnčaním.
Chcela som ho cítiť v sebe. Do frasa, chcela som to tak, že sa to nedalo vydržať.
Zasmial sa mi a rukou ma zase začal dráždiť.
Keď som mu už chcela vynadať, vstúpil do mňa.
Prudko a silno. Bolelo to a zároveň to bol ten najúžasnejší pocit aký som kedy mala.
Nikdy by som si nepomyslela, že môžem byť takáto nadržaná. Jedna časť mozgu sa hanbila a druhej to bolo totálne jedno a vychutnávala si tento pocit.
Kaimei sa nehýbal.
Čakal, kým si naňho privyknem.
Pozeral sa mi do očí a pohol sa. Teraz ma prepadla len bolesť. Videl mi to v tvári a prestal sa hýbať. "Rose... Môžeme prestať."
"Nie!" Povedal som mu rýchlo.
Zasmial sa a ja som sa zase začervenala.
Začal sa hýbať a po chvíli bolesť proste zmizla.
Nahradila ju rozkoš ako najlepšie priateľka.
Kaimei sa rozhýbal a o chvýľu sme mali priam súčasne orgazmus. Vyšiel zo mňa a bol rovnako zadýchaný ako ja.
Ležali sme v tuhom objatí a v tú noc sme sa milovali ešte štyri krát. Ráno som bola úplne zničená. Bolo to nádherné.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama