40. Kapitola – Ošetrovňa

21. července 2011 v 12:34 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Tak tu je nová kapitola :D Múza do mňa trochu kopla, tek sem dnes ešte niečo pribudne :D Pekné čítanie. Je aj celkom dlhá nie? :D Vaša Shadowofhope.


Zobudila som sa a v hlave mi treštilo.
Všade okolo mňa bolo bielo? Som v nebi? Nie, nebo nesmrdí po dezinfekcii. Aspoň dúfam.
Uvedomila som si, že ma bolí celé telo.
A poriadne.
No po tom páde by som sa asi nemala čudovať.
Cítila som však tlak na ľavej ruke. Pozrela som sa tam a všimla si čierne vlasy.
Kaimei.
Bol tu pri mne celý čas? Ako som tu dlho? Podľa slnka je ráno.
Zhlboka som sa nadýchla, no to som však nemala robiť. Zasyčala som od bolesti. Kaimei sa pohol. Pomaly sa prebral.
"Ahoj." Povedala som mu chrapľavým hlasom.
Chcela som sa niečoho napiť.
"Rose?" Usmiala som sa.
Objal ma. Absolútne nečakane sa na mňa vrhol. Strhla som sa od bolesti a niečo nezrozumiteľne zachrapčala. Pustil ma rovnako rýchlo ako ma objal.
"Prepáč. Ja... Rose... Strašne si ma vydesila." Pobozkal ma.
Sadol si späť na stoličku a ja som sa snažila ako tak rozdýchať návaly bolesti.
"Odpusť. Zájdem po madame Pomfreyovú."
"Nie, zostaň tu. Prosím."
Chytil ma za ruku.
"Kaimei? Nie je tu niekde pohár vody?"
"Si smädná? Počkaj." Odbehol a o chvýľu sa vrátil aj s pohárom. Pomohol mi, napiť sa.
"Ako dlho som tu?"
"Toto je ôsmy deň." Vyvalila som oči.
Zasmial sa.
"Hej, spala si dlho."
"Takže dnes je streda?"
"Presne."
"Nemal by si byť na vyučovaní?"
"Mal."
Zdvihla som obočie.
"Povedzme, že jeden zlý kukuč mi vybavil aby som tu mohol byť s tebou aj cez vyučovanie."
Zasmiala som sa, ako mi to len moje telo dovolilo.
"Tak zlý kukuč, vravíš." Usmial sa.
"Nemohol som sa sústrediť na nič iné. Vedeli, že nemá zmysel ma nútiť. Ani na to nemali odvahu. A chcel som byť tu, keď sa preberieš."
"A čo tvoja metla?"
Jeho rysy skameneli.
"Rozbila som ju? Ak áno, tak ti to nejako vynahradím. Naozaj. Nehnevaj sa na mňa. Nemám síce skoro žiadne peniaze ale niečo vymyslím a potom..." Priložil mi prst na ústa.
"Nie, metle nič nie je. A aj keby bolo, tak to nie je tvoja vina ale Malfoya." Povedal rozzúrene.
"Kvôli nemu si teraz tu. Mala si zlomených deväť rebier, vykĺbené koleno, menší otras mozgu, vykĺbené rameno a zápästie. Zlomené štyri prsty. A neviem, čo všetko ešte."
"To je riadny zoznam."
"Rose. Nerob si s toho srandu. Toto je vážne." Prikývla som.
"Čo spravili Malfoyovi za to čo mi spravil?" Neodpovedal.
"Kaimei?"
"Dali mu trest. A odobrali slizolinu 85 bodov."
"Aký trest?"
"To neviem. Ale má ho na jeden mesiac."
"Čo mi tajíš Kaimei?" Uhýbal sa mi pohľadom. Čakala som.
"Nestačilo mi to Rose. Nebolo to dosť za to že sa ťa pokúsil zabiť."
"O tom pochybujem."
"Čože?"
"To - chcel ťa zabiť - nemyslím že to mal v pláne. Ublížiť mi, to áno, ale nie zabiť ma."
"Ty ho obraňuješ? Po tom všetkom?" Rozhodil rukami.
"Miluješ ho?" Dych sa mi zadrhol v hrdle.
"Čo?"
"Miluješ ho? Brániš ho aj keď ti takto ublížil."
"Žiarliš?" Uhol pohľadom.
"Zlaté." Povedala som a on sa začervenal.
Fakt.
Nekecám.
Začervenal sa.
"Čo si mu urobil?" Spýtala som sa ho, pretože som ho za tú dobu stihla spoznať.
"Poviem to len tak, že ho včera pustili z ošetrovne."
"To myslíš vážne?" Prikývol.
Pozrel sa na mňa a zase sa začervenal. Odvrátil sa.
"Tak máš ho rada?" Spýtal sa a ja som si uvedomila, že je preňho moja odpoveď dôležitá.
"Malfoya? Nie. Ale je tu niekto iný koho milujem." Pozrel sa na mňa s hnevom v očiach.
"Kto?"
"Ty."
"Ja?"
"Hej."
"Vážne?"
"Milujem ťa."
"Aj ja ťa milujem, Rose." Zohol sa ku mne a pobozkal ma.
"Zavolaj madame Pomfreyovú a choď na vyučovanie."
"Ale Rose."
"Žiadne ale. Ja si to dobehnem rýchlo, ale čo ty?" Ublížene sa na mňa pozrel.
Zavolal ju a odišiel.
Keď ku mne madame prišla začala sa so mnou rozprávať.
"Už bolo na čase. Zaberáte mi tri postele." Nechápavo som sa na ňu pozrela a ona mi odhrnula jeden záves. Na dalších dvoch posteliach bolo strašne veľa sladkostí aj pod posteľami.
"To je všetko pre mňa?" Spýtala som sa šokovane.
"Veru tak. Sú tam hlavne želania skorého uzdravenia."
"To je milé."
"To áno, ale zaberá to miesto." Zasmiala som sa.
Dala mi vypiť kopu elixírov a ja som po chvíli zase zaspala.
Keď som sa prebrala bol obed.
Bolo mi omnoho lepšie než ráno. Hlava ma vôbec nebolela a aj ostatok tela bol lepší. Usmiala som sa. "Ten úsmev mi chýbal." Ozval sa Remus.
Pozrela som sa naňho a môj úsmev sa roztiahol.
Všimla som si že je tu aj Sirius.
"Ahojte."
"No nazdar." Povedal mi Sirius.
"Nabudúce nás skús vydesiť ešte trochu viac." Povedal naštvane.
"Ale nie, žeby som ti prirástla k srdcu?" Pozrel sa na mňa a odvrátil sa.
Remus sa zasmial.
"Poriadne si nás vyľakala a reči madame Pomfreyovej to neuľahčili.
"Reči?"
"Vravela, že sa už nemusíš zobudiť. Po týchto slovách Kaimei vyštartoval z ošetrovne a keby sme za ním nešli, tak by Malfoya zabil. Museli sme ho držať všetci traja, a pridala sa k nám aj Ebony, ktorá ho ako tak upokojila spevom. Prisahal by som, že ten vták rozprával." Nechápavo pokrútil hlavou.
Vošla madam a zase ma naliala elixírmi.
"Kedy budem môcť ísť. Cítim že sa zotavujem rýchlo."
"Máte neskutočný metabolizmus, slečna. Ak to takto pôjde ďalej, tak vás najneskôr v piatok večer pustím."
"Ona je celá neskutočná." Poznamenal Sirius.
"Ďakujem, madame."
"Teraz spite. Pretože spánok lieči."
"To aj čas."
"Máte pravdu." Zaspala som. Takto to išlo aj tých pár dní než ma pustila. V piatok večer som bola už v klubovni.
Zase ako predtým.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 21. července 2011 v 12:58 | Reagovat

:-D jsem závislák-dalšíííí :-D (kvůli tomu nemám čas psát :D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama