36. Kapitola – Nič nechápeš

20. července 2011 v 14:12 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Nie je práve dlhá ale nech sa páči :D Vaša Shadowofhope.


Stála som v sovinci a hľadela na Kaimeia ako na blázna.
On ma ľúbi.
Povedal mi že ma ľúbi.
A ja som revala. Strašne som revala. Netušila som prečo a ona evidentne tiež nie.
Stál tam a objímal ma, zatiaľ čo ja som plakala.
"Prečo do frasa revem?" Spýtala som sa ho a on sa zasmial.
"Netuším."
"Nerevala som už veľmi dlho."
"Tak možno kvôli tomu Rose. Na plači nie je nič zlé."
"Je to zlé. Pretože plač je známka slabosti."
"Nie vo všetkých prípadoch."
"Naozaj?"
"Naozaj." Objal ma ešte silnejšie.
Zrazu som si to uvedomila. Plakala som kvôli tým dvom slovám čo mi povedal. Ľúbim ťa. S takou láskou ako to povedal on mi to povedal aj otec pred smrťou, keď som bola malá a ich zavraždili.
Od vtedy mi to nikto takto nepovedal.
Richard mi vravel ľúbim ťa, ale to bolo iné. A nebolo to presne to isté ako to povedal otec. V Kaimeiových slovách som cítila pravdu a silu ako aj v otcových, no význam sa líšil. Kaimei to cítil inak ako otec. Kaimei ma ľúbil.
Ľúbil.
Začala som sa smiať. Uvedomila som si že svoje pocity, čo som mala s Kaimeia boli rovnaké. Zmätené. No už im rozumiem. Pretože ja Kaimeia tiež ľúbim. Povedala som mu to.
"Ľúbim ťa."
Stuhol.
Doslova.
Ako skala.
Chcela som sa odtiahnuť a pozrieť mu do tváre ale nemohla som. Držal ma pevne.
Osušila som si slzy a zasmiala sa.
"Kaimei?"
"Zopakuj to." Povedal mi bez toho aby sa pohol.
Začula som že mu srdce bije rýchlejšie.
"Ľúbim ťa."
Pohol sa.
Oprel ma o stenu tak prudko, až mi skoro vybil dych.
Sovy pohoršene zahúkali a asi polovica vyletela von.
Skôr než som stihla čokoľvek povedať, prisal sa mi na pery a začal ma bozkávať. Silno a tvrdo. Tentoraz som mu to však oplatila.
Uvedomila som si že toho s Kaimeiom máme spoločného asi viac.
Aj on tie slova túžil počuť aj keď to sám nevedel.
Tak ako ja.
Usmiala som sa a jeho bozky prešli z pier na krk.
Bolo to krásne úžasné a zasmiala som sa, pretože to šteklilo.
Odtiahol sa a pobavene si ma premeral s jedným obočím zdvihnutým.
Pritiahla som si ho bližšie a otočila ho tak aby bol chrbtom k stene on.
Netušila som kde sa to vo mne bralo ale začala som ho bozkávať tak ako on predtým mňa. Ruky som mu z hrude posunula nižšie a nižšie.
Pretočil ma nazad a znova som za sebou mala stenu ja, no moje ruky zostali tam kde predtým. Prstami som mu vošla do nohavíc a pritiahla som si ho k sebe, tak tesne, až zavzdychal a ja spolu s ním.
Cítila som to. To že ma chce. Že chce byť vo mne. To by ale znamenalo...
Pustila som ho a odtlačila od seba tak prudko, až skoro stratil stabilitu. Znova sa mi spustili slzy a on sa na mňa vydesene hľadel.
"Odpusť Kaimei, ale mi nemôžeme byť spolu. Mám príliš veľa tajomstiev aby to fungovalo. Jedno je horšie ako to druhé." Chcela som ujsť.
Ujsť od Kaimeia a mojej lásky k nemu. Bála som sa že by ma nechcel keby všetko vedel.
Že ak by ma videl, moje doráňané telo, opovrhol by mnou.
To by som nezniesla.
Zachytil ma.
Objal ma zozadu a nechcel pustiť.
"Nepustím ťa pokiaľ si ma nevypočuješ."
Prestala som sa mu zmietať.
"Rose, nevyhadzuj ma zo svojho života. Nie teraz keď som zistil, aké je mať niekoho, ako si ty. Niekoho koho môžem ľúbiť a kto ľúbi mňa. Vždy sa ma všetci báli, dokonca aj moja vlastná matka má zo mňa niekedy strach. Neveril som jej že ma má naozaj rada. No ty si iná. Iná ako všetci ostatný. Aj keď som nahnevaný, viem že vtedy vyzerám ešte desivejšie, tak ty si sa na mňa vždy úprimne usmievala. Nikdy si mi neuhla očami. Dokonca si mi pred pár dnami vynadala, čo sa mi ešte nikdy v živote nestalo." Zasmial sa mi do vlasov.
"Tak ma prosím neodháňaj. Potrebujem ťa Rose. Potrebujem ťa viac ako čokoľvek iné. Aj ja chcem vedieť aké to je s niekým chodiť. Chcem mať niekoho komu budem kupovať darčeky, s kým budem tráviť voľné chvíle vo svojom živote. Kto sa na mňa bude usmievať vždy keď ma uvidí. Rose, prosím." Povedal to s takou naliehavosťou.
"Pusti ma." Povedala som mu.
Urobil to.
Otočila som sa k nemu a pobozkala ho na pery.
Znova som si ho ale musela pritiahnuť a bola som rada že súčasťou školskej uniformy je kravata. Dala sa na toto skvelo využiť.
Pobozkala som ho krátko a nežne. Odtiahla som sa a zašepkala.
"Odpusť." A ušla som preč.
Bežala som, od niekoho koho som ľúbila.
Stalo sa mi to doteraz len dva krát.
Keď som bežala z domu, kde na zemi ležala moja rodina... mŕtva.
Keď som bežala od Richarda ktorého som musela opustiť, pretože som už nepatrila do jeho sveta. Do sveta vlkolakov.
A teraz keď som ušla pred Kaimeiom, kvôli tomu že som sa bála jeho odmietnutia a opovrhovania. Neviem povedať, ktorý z mojich útekov bol najťažší.
No môžem povedať, že boli všetky hrozné.
A všetky vi roztrhali srdce ani niekoľko kusov.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 20. července 2011 v 15:12 | Reagovat

:-( co si to provedla-takhle ho odehnat :'(

2 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 20. července 2011 v 15:12 | Reagovat

:'-(

3 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 20. července 2011 v 15:13 | Reagovat

nefakčí to !!!-prostě brečím jo? :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama