35. Kapitola – Útok a záchrana

20. července 2011 v 14:11 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
No tak neviem neviem :D Táto kapitola a tá dalšia budú trošku divné ale potom by sa to malo objasniť. Pridám hneď za touto ešte jednu :D Vaša Shadowofhope


Práve som dopísala list Richardovi, kde som mu napísala, ako som sa zrazu ocitla v metlobalovom týme.
Viem že asi nebude nadšený z toho, že provokujem Malfoya, ale ja si proste neviem pomôcť.
Trúfla som si ísť do sovinca sama.
Našla som ho po dvoch hodinách aj keď mi to s Kaimeiom trvalo, ani nie pol hodinu.
Usmiala som sa na sovy a jednu školskú si privolala.
Nastrčila mi nohu a ja som jej dala list. Odletela a ja som sa chcela vrátiť ku schodom no do cesty mi vletela snežná sova.
Kaimeiova sova Snow.
"Ahoj Snow." Natiahla som ruku.
Usadila sa mi na nej.
"Dnes som tu sama, ale keď chceš tak leť za Kaimeiom, určite ťa rád uvidí." Začula som kroky a do sovinca vtrhli Malfoy a jeho banda, no bez Severusa.
"No to snáď nie. Práve sme uvažovali kde by sme ťa mohli zastihnúť samú." Zasmial sa Malfoy. V kútiku duše som pocítila strach a Snow ho asi vycítila pretože sa naježila a vzlietla smerom k nim. Zaútočila na nich a oni sa jej s krikom uhli.
Chcela som popri nich prebehnúť pretože bojovať by som asi nezvládla. Ruka ma ešte pobolievala aj keď vyzerala v poriadku.
Prútik som si nechala v klubovni a ich bolo päť. Aj keby som na nich použila kúzla jeden z nich by ma mohol dostať nejakým kúzlom.
V duchu som zanadávala, keď po mne Malfoy skočil a ja som videla Snow ako ma chce obraňovať. "Nie Snow! Leť po pomoc!"
Malfoy ma sotil ku Crabbovi a Goylovi a tý ma chytili v takom neprirodzenom uhle, že aj keby som bola pri plnej sile, nemala by som šancu.
Malfoy mi vrazil do brucha. Nebolelo to, ale ak by videl, že mi nespôsobuje bolesť, asi by som ho tým ešte viac rozzúrila.
Tak som predstierala že to strašne bolí.
Dokonca som zakričala a Bellatrix sa začala smiať.
Namierila na mňa prútikom.
"Crucio." Preniesla a ja som sa naoko začala zmietať v bolesti.
Nebolelo to.
Sotva som na pokožke cítila mravčenie.
Prišla ku mne spomienka.

Bola som v žalári prikovaná ku stene, chrbtom k ostatným ľudom v miestnosti.
Jedno zasvišťanie a ozvalo sa prasknutie, keď mi dopadla rana bičom na chrbát.
Nevydala som ani hláska.
Nasledovali ďalšie rany.
Chceli zo mňa dostať kde je Richard. Nemienila som im to povedať. Radšej by som umrela.
Po asi sedemnástej rane sa ozval hlas. Voldemortov hlas.
"Stačilo. Skúsime niečo iné." Zasmial sa smiechom ktorý ovládal len on.
"Crucio!"
Vykríkla som no hneď som ústa zase zavrela. Držala som ich tak pevne až som sa bála že si dolámem zuby.
Neurobím mu tú radosť a nebudem kričať.
"Bičuj ju!" Prikázal niekomu.
A tak sa k jeho týraniu pridal aj bič. Tiekli mi slzy, ktorým som nemohla zabrániť a boli to slzy tichej agónie môjho tela.

Nebolo to prvý krát čo ma týrali no bolo to dávno a po tomto raze ma týrali ešte nespočetne krát. Bolesť som sa naučila ignorovať, keď mi ju spôsoboval niekto iný.
Ba dokonca som ju na nejaký čas dokázala oddialiť.
O to viac to však potom bolelo.
Teraz ma však týranie neodpustiteľnou kliatbou vôbec nebolí. Bola som za to vďačná.
No Crucio Bellatrix je slabé samo o sebe s porovnaním JEHO.
Zmietala som sa skôr kvôli tomu, že som chcela aby ma pustili, než kvôli bolesti ktorú som necítila. Netuším ako dlho ma týrala, ale zbadala som bielu šmuhu a Bellatrix skončila na zemi. Vrátila sa Snow.
Ale nebola sama.
Kaimei.
Keď ma zbadal ako ma držia, zatváril sa tak desivo až som sa roztriasla.
Desivo sa vedel pozerať aj Voldemort, ale aj on by sa mal od Kaimeia čo učiť.
Tý dvaja čo ma držali ma pustili, ja som to nečakala tak som spadla na zem. Rýchlo odtiaľ zdrhli a Kaimeiovi to bolo jedno. Sústredil sa na Malfoya a Bellatrix. Prútikom ich odzbrojil a zaútočil na nich.
Nechala som ho, pretože ak by som mala prútik a videla ako tý parchanti týrajú moju kamarátku, zabila by som ich.
No bolo mi úplne u prdele že chceli ublížiť mne.
Že by som za tie roky prišla o pud sebazáchovy?
Priletela ku mne Snow a pritúlila sa ku mne. Pohladila som ju.
Pozrela som sa späť na Kaimeia a zistila že jeho protivníci sú obaja v bezvedomí. On ale útočil ďalej. "Kaimei." Oslovila som ho a postavila som sa.
Ignoroval ma.
Postavila som sa mu do cesty. Hľadel na mňa ako na blázna.
"Prečo mi brániš?"
"Pretože už majú dosť."
"Ublížili ti."
"A ty zase im." Povedala som mu láskavo.
Sklonil prútik a objal ma tak pevne, že som ledva dýchala.
"Toto mi nerob Rose. Nevyznám sa v sebe od kedy si prišla. No práve som si to uvedomil." Odtiahol sa a pobozkal ma.
Rýchlo a náruživo. Ruku mi zaboril do vlasov a ja som tam len ohromene stála.
Prestal a opäť sa mi pozrel do očí.
"Ľúbim ťa, Rose." Pobozkal ma na čelo.
Neviem prečo ale začali mi tiecť slzy.
Pozerala som sa neprítomne pred seba.
Čože?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama