32. kapitola – Test, list a metlobal

20. července 2011 v 8:38 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Varovanie dopredu : ďalšia kapitola (čiže 33. kapitola) bude písaná z pohľadu Jamesa. Nemusíte ju čítať !!! Len som to chcela skúsiť z pohľadu niekoho iného. Je to len jedna kapitola, tá ďalšia bude už normálne z pohľadu Rose. Pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.


Dnes prebehli prvé dve hodiny veľmi rýchlo.
Mali sme transfiguráciu a herbológiu.
Teraz nasledujú dejiny.
A môj veľký test, ktorý ak dobre napíšem, nebudem musieť chodiť na hodiny pána profesora Binnisa. Vošli sme do učebne, no profesor tam ešte nebol.
Sadla som si úplne dozadu nech ma nikto nevyrušuje. Keď prišiel, zamieril rovno ku mne a podal mi papiere.
"Nech sa páči. Môžete pracovať."
"Ďakujem." Bolo to sedem listov.
Dosť veľa, tak som sa do toho dala.
Niektoré boli primitívne ľahké ale inde som sa musela naozaj zamyslieť.
Skončila som tri minúty pred koncom hodiny.
Odovzdala som mu papiere a sadla si do najbližšej voľnej lavice. Porozhliadla som sa a všetci na mňa hľadeli. Zdvihla som palec hore a oni sa usmiali.
Hodina skončila.
Vyšli sme von a išli na veštenie. Celí deň sa nič moc nedialo. Až po obede. Sedela som v klubovni a čítala si bratov list.

Moja milovaná strelená sestra
Toto je naozaj neuveriteľná novinka. Ty a škola?
Keď som to čítal, vybuchol som smiechom. Neviem si ťa predstaviť, sedieť za lavicou a byť poslušné dievča.
Dal som to prečítať aj Alfovi. Neveril tomu.
Alfa si myslel že je to žart, no ja viem že nie je. Som rád že si si našla miesto, kde sa cítiš šťastná.
Aj ty mi chýbaš sestrička.
To tvoje buzerovanie.
Pre boha, veď žijem na hore Wolfarein. Čo by sa mi tu asi tak stalo.
Sem idú iba ľudia, ktorý chcú zomrieť alebo sa k nám pridať, veď to vieš.
Som na teba pyšný za to že si v chrabromile. Mama a otec by na teba boli hrdý tiež.
Čo sa týka našej Lucindy, mám k tomu len toľkoto : ONA je vážne ON ??? - Keď som toto čítal tak som myslel že naozaj umriem od smiechu.
Lucius Malfoy.
Písala si, že ste sa stali nepriatelia. Dávaj si na neho pozor. Vieš že je jeho rodina vážená a rod silný. Opakujem ti, buď opatrná.
Ľutujem, že tam nie som s tebou a nevidím ťa aká si zúfalá z toho, že nevieš kde si. Tvoja orientácia v budovách je naozaj zarážajúca. Inými slovami si postrach.
Ako som vravel, nemaj o mňa strach.
Nikdy by som ťa nenechal samú. Vždy tu budem pre teba tak ako si tu vždy aj ty pre mňa.
Toľko krát si mi zachránila život a nikdy si za to nič nechcela. Dokonca si mi našla domov, aj keď to pre teba znamenalo, vzdať sa toho, čo najviac miluješ.
Ale sľubujem ti sestrička, že aj keď som mladší, tak ťa jedného dňa ochránim.
Ľúbim ťa.
Tvoj milovaný braček
Richard.

Keď som dočítala list rozhodla som sa že si pôjdem zalietať na metle.
Zistila som si, že majú školské metly, ktoré si môžem požičať. Trvalo mi dosť dlho kým som to našla, ale uvedomila som si, že sa viem už po hrade pohybovať lepšie.
Našla som miestnosť z metlami a jednu si zobrala.
Boli to staršie metly.
Presnejšie Ometlo 1.
Nebola to zlá metla ak ste vedeli ako na to.
Vyšla som na ihrisko.
Bolo obrovské.
Dokola okolo neho boli tribúny s farbami rôznych fakúlt. Na oboch koncoch ihriska boli tri veľké obruče.
Vždy som chcela biť triafačka.
Nasadla som na metlu a visela chvýľu len tak vo vzduchu.
Potom som začala robiť samovražedné triky.
Ako že som vyletela veľmi vysoko, potom som vyskočila na metlu tak aby som na nej stála a urobila jedno salto. Strašne som sa pri tom smiala.
Bolo to také šialené a bláznivé, ale napriek tomu také oslobodzujúce. Robila som rôzne triky a vyčarovala si prútikom pálku a dorážačku. Mala to byť prehadzovačka, ale tá sa nevráti tak rýchlo ako dorážačka.
Letela som k obručiam na opačnej strane ihriska a triafala také koše, že som pri mnohých ani sama nechápala čo robím.
Stále som sa ale smiala.
Bola som šťastná.
Slobodná.
Nespútaná.
Prútikom som nechala pálku a loptu znova zmiznúť.
Začala som zas predvádzať triky a obraty.
V tom som si ale všimla, že dole niekto stojí.
Nie niekto.
Bolo ich viac.
Okamžite som letela dole.
Možno som tu nemala biť.
Bol to Jamesov tým.
Pozeral na mňa s otvorenými ústami.
A aj ostatný hráči.
Boli tu aj záškodníci.
Previnilo som sa usmiala.
"Prepáčte. Ak by som vedela že budete mať tréning neprišla by som. Prosím nikomu nevravte, že som tu bola." A zdúchla som rýchlejšie než mi stihli čokoľvek povedať.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 20. července 2011 v 13:44 | Reagovat

:-D  miluju Richarda, ten je nejlepší :-D (nechceš ho pozvat na měsíc do bradavic na návštěvu? :D )

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama