30. kapitola – Sme rovnaký

19. července 2011 v 15:53 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Trochu kradšie ale podľa mňa celkom dobrá :D Vaša Shadowofhope.


Dnes sme mali zase prvé dve hodiny zo slizolinom.
Elixíry.
Išla som na ne práve z raňajok, spolu s Lily a Monikou.
Zrazu sme si všimli, že pred nami je riadne veľa ľudí. Dobehli sme k nim, zistiť čo sa deje.
Ľudia vytvorili kruh a chodba bola totálne naprataná ľuďmi.
To všetko záškodníci.
Zase týrali Snapa. Pred všetkými.
"Ja ich pretrhnem." Zasyčala mi Lily do ucha.
Zastavila som ju.
"Čo som ti včera vravela? Nechaj to tento krát na mňa."
Black a Potter mi boli chrbtom, takže si nevšimli ako som k nim pristúpila. Najskôr som k sebe otočila Siriusa, vlepila som mu. To isté aj James. Kým oni na mňa šokovane pozerali a som podišla k Severusovi, ktorý bol na zemi.
Vystrela som k nemu ruku.
"Ja nepotrebujem..."
"Pomoc od humusáčky ako ja? Je mi to jasné, no tá pomoc je tu, tak ju láskavo prijmi ak nechceš dostať aj ty, odo mňa."
Prijal.
Pomohla som mu teda na nohy a podala mu prútik, ktorý som zdvihla zo zeme.
"Čo ti preskočilo?" Vyletel na mňa Black.
"Je to slizolinčan."
"Vážne?" Otočila som sa naňho.
"Pretože tvoje správanie mi slizolinčana pripomína viac." Povedala som mu chladne.
"Ste tu dvaja na jedného, to je fakt chrabromilské." Povedala som ironicky.
"Do teraz som bola hrdá na to že som v chrabromile, že som s tými dobrými, ale ako sa zdá nie sme o nič lepší ako slizolin."
Ľudia z mojej fakulty začali protestovať.
"Ticho!" Zrevala som.
"Tvrdíte že nie ste ako oni? Tak prečo sa tak správate? Prečo mu nikto z vás nepomohol ako sa na chrabromilčana patrí? Prečo ste sa na tom, že nikomu ubližovali, zabávali? Pretože to je podľa mňa charakteristické pre slizolin. Je mi z vás zle. Z vás všetkých. Nie len z mojej fakulty, ale aj z vás ostatných. Prizerať sa ako niekomu ubližujú." Povedala som sklamane.
Otočila som sa k Siriusovi.
"Ty stále všetkým tvrdíš, že si iný ako tvoja rodina. Ale v čom? Pretože robíš to čo oni. Týraš tu niekoho len tak, bez dôvodu. To nie je chrabromil, ale slizolin. Tak sa mi zdá že si ako tvoja rodina Sirius."
Zatváril sa ublížene.
Otočila som sa na Jamesa.
"A ty si rovnaký ako on. Všetkým tvrdíš, že miluješ Lily Evansovú. To jej to pekne dokazuješ, keď jej týraš jedného z jej priateľov."
Otočila som sa na Kaimeia a Remusa.
"A vy dvaja ste ma tiež strašne sklamali. Ty Remus, prefekt, by si mal tomuto zabrániť, bez ohľadu na to či sú to tvoji priatelia alebo nie. A ty Kaimei, pri merlinovi, máš rešpekt ako nikto iný. Tak prečo si ho nevyužil a nepomohol mu?" Zatvárili sa previnilo a odvrátili odo mňa zrak.
"Presne. Hanbite sa. Práve ste mi dokázali, že sa od slizolinu nelíšime. Ak mi to ale chcete vyvrátiť, tak do toho." Povedala som im.
"To platí pre všetkých. To mi k tomu nemáte čo povedať? Ste zbabelci. My sme zbabelci. Padá to aj na mňa, táto vaša hanba. Lebo som v rovnakej fakulte. Dnes a teraz to prvý krát ľutujem. To že som v chrabromile. Ďakujem. Zničili ste mi moje sny a ilúzie o chrabromile. Tak neskutočne ste ma sklamali." Otočila som sa a odišla.
Na vyučovanie som v ten deň nešla.
Potulovala som sa po hrade a kľudne si môžete myslieť že som sa stratila. Bola to pravda. Bola som stratená, ako v hrade, tak vo svojich myšlienkach.
Nešla som ani na obed.
Bolo mi to fuk.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 19. července 2011 v 21:58 | Reagovat

:-( to je smutný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama