25. Kapitola – Rarášok a kniha

18. července 2011 v 17:19 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Tak tu je ďalšia :D Niekto mi písal do komentára, že chce nové kapitoly. Odkazujem mu, že sa posnažím. Vaša Shadowofhope.


Ďalšiu hodinu sme mali runy.
Keď sme išli po chodbe, prišli ku mne záškodníci.
"Rose?" Spýtal sa ma Sirius.
"Áno?"
"Ako si vedela, že je Kaimei napoly Francúz a napoly Japonec?"
Zastala som a pozrela sa na Kaimeia.
"Ten japonec je zrejmý."
Prikývli.
"A to že má Francúzke korene viem preto lebo som nejačí čas vo Francúzku strávila. Oni, teda Francúzi, v sebe majú niečo, čo nikto iný nemá. Nazvi to kúzlom ak chceš. Prosto spoznám, keď mám pred sebou Francúza. Prepáč ale lepšie ti to nevysvetlím." Pokrčila som plecami.
Pozerali sa na mňa síce trochu prekvapene ale zato prikývli, akože chápu.
Usmiala som sa.
Prišli sme k Byfľomorčanom, ktorý už čakali na chodbe pred učebňou. Po chvíli prišla učiteľka a otvorila nám.
Tento raz som sedela s Monikou.
Profka nám rozdala knihy.
"Prosím nalistujte si stranu 28, a tie runy mi preložte na pergamen. Môžete pracovať." Otvorila som si knihu a keď som tie runy zbadala, vybavila sa mi ďalšia spomienka.

"Takto sa to nečíta." Kopol ma do nohy rarášok. "Au!" Vykríkla som. Zasmial sa. "Pozri si tie runy lepšie a povedz mi čo znamenajú." "Keď mňa to nebaví." Ďalší kopanec. "Poďme." Povedal mi. "Nemám na teba celí deň." Začala som prekladať a tento krát to bolo bez chyby.

Raráškovia ma naučili čítať runy.
Bolo to nudné a bolestivé, ale naučili ma ich čítať bez chyby.
Kľúč bol v tom že ste runy nemodli prekladať doslovne.
Začala som čítať runy v učebnici a prepisovať to na pergamen. Nebol to dlhý článok. Mala som to z chvíľu.
Bolo to o tom, že kedysi dávno žila príšera a strašila nevinných ľudí, no nikdy nikomu neublížila a tak sa jej nemohli zbaviť, lebo na to nemali dôvod, ktorý by stačil. Nemôžete niekoho zabiť len pre to že vás desí. Ak by to neplatilo, noo, tak to by mal Kaimei riadny problém. Zasmiala som sa a odložila brko.
Môj smiech privolal učiteľku.
"Deje sa niečo slečna?"
"Nie, prepáčte."
"Prečo odkladáte brko?"
"Už som skončila."
"Naozaj?" Spýtala sa neveriaco.
"Áno."
Zobrala mi pergamen a začala čítať.
"Pri merlinovi, kto vás naučil čítať runy?"
"Raráškovia."
"Raráškovia?"
"Presne."
"Nevídané. Nevídané. Nemáte tam jedinú chybu, slečna Renaldyová. 20 bodov pre chrabromil." Usmiala sa.
Odišla aj s mojím pergamenom. Otočila som sa k Monike a tá sa na mňa mračila.
"Čo?"
"Mohla si mi to dať aspoň opísať." Povedala mi dotknuto a ja som sa zasmiala.
"Prepáč."
"Ticho." Ozvala sa profesorka.
"Slečna Renaldyová, po hodine tu počkajte."
"Dobre."
Potichu tak aby to profesorka nezbadala a nepočula som radila Monike.
Teda, všetko som jej nadiktovala.
Po skončení hodiny som poprosila baby aby na mňa počkali. Súhlasili.
Dnes sme už nemali ďalšie hodiny, takže sa nikam neponáhľali.
Keď bola učebňa prázdna, podišla som k profesorke.
"Slečna Renaldyová, chcela by som vás požiadať o pomoc."
Prekvapene som sa na ňu pozrela. Postavila sa od stola a zobrala nejakú knihu.
"Prosím, Pomohla by ste mi s touto knihou? Trápim sa s ňou už večnosť. Kniha má 673 strán. Som na 394 a neviem sa pohnúť ďalej. Prosím začnite ju prekladať od tej strany 394. Urobíte to?"
"Áno."
"Ďakujem."
"Koľko mám na to času?"
"Koľko len chceš."
"Dobre. Ak je to všetko, pôjdem."
"Ešte raz ďakujem."
"Niet za čo." Usmiala som sa.
Vyšla som s učebne a s babami sa vydala na obed.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Karina Karina | Web | 18. července 2011 v 17:26 | Reagovat

Ahoj, vidím že píšeš poviedky. Pozri na môj blog hneď prvý článok a zviditeľni sa so svojou poviedkou :-)

2 side side | E-mail | Web | 5. června 2014 v 17:15 | Reagovat

Hello!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama