16. Kapitola – Zranenie a návšteva

14. července 2011 v 7:25 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Tak a tu je dalšia. Pekné čítanie. :D Vaša Shadowofhope.


Stáli sme pred ohradou pri zakázanom lese a civeli na jednorožce.
Boli krásne.
Som dievča takže som sa rozplývala o to viac.
"Zakry si uši, Rose." Povedala mi Lily a Monika prikývla.
"Prečo?" Nechápala som.
"PÍÍÍSSskkk." Ozvalo sa ohlušujúce zapískanie.
"Pri merlinovi, ktorý idiot..."
"Ani to neskúšajte dokončiť slečna inak dostanete trest."
Hopla, profesorka.
Tak nič.
Slyzolinčania sa mi uchechtávali. Ignorovala som ich.
"Pardon." Prikývla a podišla k ohrade.
"Kto mi povie, čo sú toto za tvory?" To myslí vážne?
"Predsa jednorožce. Dosť nám napovedá že je to kôň, ktorému na vrchu hlavy vyrastá roh."
Niektorý študenti sa začali smiať.
"Máte pravdu, slečna."
"Hej, aké nečakané." Poznamenala som ironicky.
Ale tak aby ma profka nepočula.
Stočila som svoj pohľad späť na jednorožce.
Všimla som si že jeden kríva. A aj v očiach mal bolesť. Ranu mal na ľavej nohe nad kolenom.
Vzbĺkol vo mne hnev.
"Stálo vám to za to!!"
Rozkričala som sa na profesorku. Nechápavo sa na mňa pozrela.
"Museli ste mu ublížiť?!!? Len preto aby sme sa mi na nich mohli pozrieť ?!?!"
"Prestaňte sa tu rozkrikovať slečna!"
"Tak toto teda nie! Na tejto hodine nezostanem!!! Nie ak sú tu ľudia ako vy!!!"
Otočila som sa smerom do hradu a aj som prešla pár krokov. No potom do mňa niečo vpálilo až som zletela a spravila jeden kotúľ vzad.
Pozviechala som sa zo zeme.
"Čo..to?"
Začula som najkrajší spev. Celá popletená som sa otočila tým smerom.
"E..Ebony?"
Videla som na zemi fénixa, ktorý sa zasa po vtáčom zdvíhal zo zeme pri tom spievala aj keď to bolo niečo ako šomranie.
Keď začula ako som sa k nej prihovorila, vyletela mi do náručia.
"Moja nádherná. Čo tu robíš?"
Nechápala som, ale bola som šťastná že je pri mne.
"Čo to má znamenať?" Spýtala sa ma profesorka.
"Ako to, že je tu fénix?" Nechápala profesorka.
"Ten fénix je vlasne ona a volá sa Ebony. A ešte niečo, je moja. Priletela za mnou."
"Je vaša?"
"Áno aj nie."
Zatvárila sa ešte viac nechápavo.
"Ide o to že ju za svoju považujem.." Ebony pohoršene zamávala krídlami.
"A ona sa za moju považuje tiež. Ale nie je to tak. Ona je slobodná. Môže si ísť kam chce a kedy chce. No z nejakého dôvodu sa rozhodla ma chrániť a robiť mi spoločnosť."
Pohladkala som ju po hrudi. Jej peria sa v slnečnom svetle krásne ligotali. Bola nádherná.
"Myslím že si tu práve v čas Ebony." Podišla som aj s ňou k ohrade.
Preskočila som ju a Ebony sa vzniesla do vzduchu. Prekvapene zaspievala.
"Nemali by ste k nim chodiť. Sú divoký.."
"Preto ste im ublížili?"
Zasa na mňa nechápavo hľadela.
"Nenávidím keď sa ubližuje nevinným. S celého srdca."
Ukázala som rukou na jednorožca za mnou.
"Je zranený a neopovažujte sa mi nakecať nejaké bludy o tom že ste sa len bránili. Tie tvory sú mierumilovné, neublížia ak na to nemajú dôvod."
Ako na znak mojich slov, stál zrazu ten ranený jednorožec hneď vedľa mňa a drgol ma papuľou do tváre.
Poslala som mu myšlienku nech si ľahne. Poslúchol a zvalil sa do trávi.
Učiteľka vyľakane zapišťala.
"Buďte ticho." Napomenula som ju.
Kľakla som si ku nemu a začala mu prezerať ranu na nohe.
"Nevedela som, že je zranená. Ak by som to vedela nikdy by som sa nepokúšala chytiť ju." Povedala ublížene.
Pozrela som jej tvrdo do očí a zbadala som že to myslí skutočne vážne.
"Keby som ku zvieratám nemala vzťah nikdy by som tento predmet neučila. Naozaj."
Prikývla som.
"Teraz vám verím. No prosím buďte potichu. Musím ju upokojiť."
Začala som ju hladiť po krku a Ebony pristála vedľa mňa. Začala spievať. Kobyla sa upokojila a ja som sa jemne dotkla jej nohy. Cukla sa ale inak nereagovala. Usmiala som sa.
"Nie je to vážne, je to len škrabnutie. Ebony, aj tak by som ta poprosila o pomoc."
Prestala spievať a naklonila sa nad ranu. Z očí jej stiekli 2 slzy rovno na ranu a zacelili ju. Usmiala som sa. Vnímala som kobylinu úľavu vo svojej mysli. Zafŕkala a začala sa dvíhať. Uhla som jej. Začala kráčať okolo ohrady a potom sa rozbehla. Niektorý študenti začali tlieskať.
"50 bodov pre chabromil"
Preskočila som ohradu a Ebony sa mi usadila na pleci.
Do konca hodiny som neprehovorila ani slovo. Za to som ale pozorne počúvala.
Lily s Monikou si ku mne prisadli na zemi. Usmievali sa na mňa.
Opetovala som im úsmev.
Obe vyvaľovali oči na Ebony ale tej sa pozornosť viac ako páči.
"Tak sa zdá, že máme ďalšiu novú spolubývajúcu." Poznamenala Lily.
Zasmiali sme sa.
Mala pravdu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Teressska Teressska | E-mail | Web | 14. července 2011 v 21:50 | Reagovat

LAJK :-D a jsem prvníííí :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama