14. Kapitola – Dinosaurus neverí

13. července 2011 v 7:57 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Tak tu je dalšia. :D Chcela som ju pridať už včera, ale nemala som čas ju dokončiť. Pekné čítanie. Vaša Shadowofhope.


Čakali sme pred učebňou transfigurácie.
Baby mi povedali že nás to učí ten dinosaurus profesorka McGonagalová.
Tieto hodiny máme znova s Bystrohlavom.
Bola som opretá o stenu a mala zatvorené oči.
Sústredila som sa na svoje vyostrené zmysli. Snažila som sa započuť tlkot srdca, každého kto bol v mojej blízkosti. Nie som žiadna upírka ani nič podobné.
Celý život sa však spolieham na svoje zmysli a mám ich preto vyvinutejšie než normálny ľudia.
Nudila som sa a tak som ich trénovala. Po chvíli som ich aj cez šum na chodbe začula.
Usmiala som sa.
Chcela som vedieť kam siahajú moje sily na tomto mieste.
Zamerala som sa na zavretú učebňu. Hľadala som srdce profesorky. Nič som nepočula. Zamračila som sa. Prinútila som sa sústrediť ešte viac. Nikdy som niečo takéto neskúšala. Teda nie v nejakej budove. Ale začula som ho. Slabučké buch-buch ... buch-buch ... buch.buch. Uľahčene som sa zasmiala.
Otvorila som oči a zatvárila sa previnilo.
Kaimei bol jediný kto si moje výrazy všimol.
Pozerala som sa mu do očí a on pristúpil ku mne. Oprel sa vedľa mňa ale nedotýkali sme sa.
"To bolo čo?" Spýtal sa potichu aby náš rozhovor nikto nepočul a ani si ho nevšimol.
"Tomu sa vraví sústredenie." Pousmiala som sa.
Ako by som mu mala vysvetliť čo som práve spravila?
"Na čo si sa sústredila?"
"Na to aby som nič nepočula a vyčistila si myseľ. Moc mi to teda nešlo."
Čo bola vlastne s časti pravda. Prikývol takže to zobral ako dostačujúcu odpoveď.
"Kaimei?"
Pozrel sa ma mňa ale jeho oči mi nič neprezradili.
"Ti kde vlastne bývaš?" zatváril sa prekvapene aj keď len na chvíľu.
"Teda mám na mysli... tvoji rodičia sú každý inej národnosti a ty si v Londýne. Tak ma napadlo že ..."
"V Japonsku." Zasnene som vzdychla.
Pozrel sa na mňa ale nič nepovedal.
"Vždy som túžila ísť do Japonska. Aké to tam je?" Premeral si ma trochu zamyslene.
"Je to domov a mám ho rád. Je tam dosť veľa ľudí no sú zväčša priateľský, teda ak im niečo neukradneš." Pousmial sa.
Asi si na niečo spomenul.
Kaimei že by niekedy niekomu niečo ukradol? Usmiala som sa. Zrazu mi to povedal.
"Keď som bol dieťa s jedným malým chalanom sme s jedného stánku kradli jablká. Predavač si nás vždy všimol a naháňal nás pár blokov. Potom si ale uvedomil že pri jeho stánku nikto nie je tak sa otočil a bežal naspäť." Zasmiala som sa.
A aj jeho to pobavilo lebo sa na mňa pozeral s iskričkami v očiach. Veľmi dobre som vedela ako sa cíti.
Profesorka otvorila dvere a vpustila nás dnu. Teraz som sedela s Lily.
"Ty máš niečo s Kaimeiom?" Spýtala sa ma.
Zakrútila som hlavou že nie.
"Noo ale ty sa mu musíš páčiť. On sa s tebou normálne bavil a nezabíjal ta pohľadom ani nič podobné. Kaimei sa na teba usmieval. Usmieval. Chápeš ty vôbec čo to znamená?"
"Jejda Lily je to normálny človek."
Šokovane sa na mňa pozrela.
"Kaimei a normálny?" zasmiala sa.
"Rose, ty si ani neuvedomuješ čo robíš. Kaimei sa s nikým moc nebaví a už vôbec sa nesmeje. Ale pri tebe je ako "normálny" chalan ako tvrdíš. To je neskutočné." Oprela sa o stoličku a bola vyvedená z miery to mi bolo jasné.
Žeby bol Kaimei naozaj taký kus ľadu?

"Každý z vás má pred sebou krabičku v ktorej je ježko. Chcem aby ste ho premenili na iheľničku plnú ihiel. Rozumie každý?" Spýtala sa profesorka celej triedy.
Študenti prikyvovali. Nemala som ani tucha ale prikývla som tiež.
Formula bola napísaná na tabuli.
Transtillus crowfood. Namierila som prútik na ježka v krabičke a ani som ho nemusela vyberať.
Proste som povedala.
"Transtillus crowfood."
Ta- dá. Ježko bol preč a stala sa z neho iheľničla a z jeho ostňov ihly.
Nikto nevidel že sa mi to podarilo. Rozvalila som sa na lavici. Lily sa na mňa pohoršene pozrela.
Naznačila som jej nech sa pozrie.
Pozrela sa a vytreštila oči.
"Je dokonalá." Zašepkala.
Prišla k nej profesorka.
"Och výborne slečna Evansová. Chrabromil získava 30 bodov za túto dokonalú iheľničku. Len tak ďalej slečna."
"Ale to nie ja pani profesorka. To spravila Rose."
Učiteľka sa na mňa nedôverčivo pozrela a ja som sa uškrnula.
Dinosaurus jeden nedôverčivý. Vrátila iheľničku zase na ježka a ten slabo zapišťal.
"Prosím predveďte to znovu."
Pokrčila som plecami a namierila na ježka.
"Transtillus crowfood." Povedala som kľudne.
Znova sa zmenil. Profesorka stiahla pery do jednej linky a ja som sa len divila ako to tak dokáže.
"Skvelá práca." Povedala.
Vložila to do tej krabičky a odniesla si to. Ja som sa zasa rozvalila a už ma nechali na pokoji.
Začala som podriemkavať.
Neviem koľko času prešlo ale Lily do mňa začala štuchať.
Posadila som sa a ona sa usmiala.
"Chrápeš."
"Ja nechrápem a nespala som."
"Hodina sa o chvíľu končí."
"Och."
Pozrela som sa na profku a tá si ma divne premeriavala, nepovedala ale ani slovo.
Zadala nám tú istú úlohu čo sme dostali na čarovaní.
Tí čo to nezvládli sa to majú doučiť.
Sirius a James na mňa zazerali lebo oni sa museli naučiť obidve veci a ja nič.
Zasmiala som sa a vyšla z triedy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama