12. Kapitola – Elixíry môžu robiť BUM

11. července 2011 v 16:10 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Rosemaryina Cesta
Tak a tu je ďalšia :D je trochu dlhšia, tak nech sa páči :D Vaša Shadowofhope.


V učebni, ktorá sa plnila študentmi som sa posadila dozadu.
Sedela som sama. Ale...
"Smiem si prisadnúť?" Spýtal sa ma Remus.
"Jasné." Povedala som mu z úsmevom.
"To si sa ma nemusel ani pýtať."
Pousmial sa.
Ja som sa zasa rozhliadla kto kde sedí. Bolo jasné kde sa delia slyzolin a mi.
Bol medzi nami jeden rad voľných miest. Aké nečakané.
Úplne vpredu bola Lily a Monika.
O niečom sa hádali. Zasa.
Lucinda ( Lucius ) sedel nikde v strede vo svojom rade.
A mi čo sme sedeli vzadu : Predo mnou James a Sirius. Vedľa mňa Remus. A za mnou Peter a Kaimei.
Ostatných študentov som nepoznala.
Profesor si niečo ešte pripravoval a ja som si zatiaľ prezerala prísady ktoré boli pripravené na každom stole.
Profesor z ničoho nič zatlieskal s tým si získal našu pozornosť.
"Takže je mi cťou privítať medzi nami novú študentku. Mohla by si sa prosím ta predstaviť a niečo nám o sebe povedať?" Postavila som sa.
"Moje meno je Rosemary Renaldyová. A nemám ani potuchy čo by som vám o sebe mala povedať. Nikdy som sa takto nepredstavovala." Pousmiala som sa rozpačito.
"Takže je pravda že ste ešte nikde neštudovala?" trochu ma zaskočil.
"No.. áno.. máte pravdu. Na nijakej škole som neštudovala."
"Takže si mala súkromných učiteľov?"
"Popravde nie. Dá sa povedať že ma učil život. Učila som sa na vlastných chybách a z rád ostatných ľudí. Ale vyslovene profesor ma nikdy neučil."
Zarazene sa na mňa pozeral. No čo. Som samé prekvapenie.
Sadla som si než sa ma stihol vypytovať na ďalšie veci.
Sirius a James mi ukázali zdvihnutý palec.
Urobila som na nich grimasu a oni sa potichu rozosmiali.
Pán profesor prehovoril ku celej triede.
"Dobre sa pozrite ne prísady pred sebou. Aký elixír sa z nich dá vyrobiť?"
Lilyna ruka vystrelila hore. Ale nezostal pozadu ani chalan ( slyzolinčan ) s tými mastnými vlasmi a orlím nosom. Ruku mal hore aj Remus.
Ostatný sa tvárili že tu nie sú.
V tom som sa prihlásila aj ja.
Pán profesor sa viditeľne potešil že prejavujem záujem o jeho predmet.
"Slečna Renaldyová?"
"Och ja som vám len chcela povedať že ste zle položil otázku. Spýtali ste sa aký elixír, lenže s týchto prísad sa dajú vyrobiť dokonca tri rôzne elixíry." Prekvapene sa na mňa pozeral.
"No máte pravdu slečna. Ale mi sme sa učili zatiaľ len jeden z nich."
"Asi narážate ne ten najjednoduchší. Premenný elixír."
Prikývol.
"Viete mi povedať aj tie ostatné?" Prikývla som.
"Elixír starnutia a elixír zvaný Torrnel - ten zbavuje bolesti hlavy." Spokojne som sa oprela na stoličke.
"Pridávam chrabromilu 40 bodov. Za správne odpovede. Výborne slečna Renaldyová." Usmial sa na mňa, celý šťastný. OMG. Veď som toho zasa toľko nepovedala.
Štuchla som do Remusa.
"Tie body sú na čo?"
"Na konci roku sa body spočítajú a určí sa fakulta s najvyšším počtom bodov. A tá vyhrá školský pohár."
"Ach... kto ho vyhral minulý rok?"
"Slyzolin ho vyhral už 4 razy po sebe."
Zamračila som sa. Takže 4 razy. Možno je už načase to zmeniť.
"Dnes budeme robiť premenný elixír. Postup máte na tabuli. Buďte opatrný. Dajte sa do práce." Ozval sa profesor.
Pustili sme sa do práce. Ja tento elixír poznám dobre. Išla som podľa seba a nie podľa tabule.
Remus si to všimol a zamračil sa na mňa.
"Robíš to zle, Rose."
Usmiala som sa a zavrtela hlavou. "Nie Rem, ja to robím podľa seba. A ja viem čo robím."
Pokrčil plecami a znova sa venoval svojmu elixíru.
O chvíľu som bola hotová aj keď príprava tohto elixíru zvyčajne trvá niečo cez hodinu.
Nabrala som trochu do už pripravenej ampulky na ktorú som napísala svoje meno.
Postavila som sa a podišla ku katedre. Pofesor sa zatváril nechápavo.
"Je vám niečo nejasné, slečna?"
Zavrtela som hlavou a podala mu ampulku s elixírom.
"Nič sa nedeje, len som už hotová." Usmiala som sa.
Zobral si ju a vyvaľoval na ňu oči. "To nie je možné!" Privoňal si k nej a vyvalil oči ešte viac.
"Pridávam vám 20 bodov, slečna. Toto je... nemám slov." Zavrel ampulku a zastrčil ju do stojana.
Chcela som sa vrátiť na miesto ale nedovolil mi to.
"Slečna, prosím popíšte mi ako ste to spravili."
Vyčaroval mi stoličku vedľa tej jeho. Prisadla som si k nemu a začala vysvetľovať. Ostatný na nás chvíľu hľadeli ale potom sa zase venovali svojmu. Odpovedala som na jeho otázky a dotazy až kým nebol úplne spokojný.
Toď celá jedna hodina.
Potom mi dovolil vrátiť sa na miesto.
Zvalila som sa na lavicu a pozerala na Remusa ako pracuje. Evidentne som ho znervózňovala tak som sa pozerala na Siriusa a Jamesa. Obidvaja tam hádzali čo chceli a postup im bol u prdele.
Zrazu som si ale všimla čo tam hodili a s čím to skombinovali.
Strčila som s celej sily do Remusa až zletel k zemi.
"KRITE SA !!"
Skríkla som a vrhla sa na Jamesa a Siriusa.
Strhla som ich k zemi.
Práve včas.
Ozvala sa ohlušujúca rana.
Niečo z elixíru ma zasiahlo do nadlaktia, ale nevenovala som tomu pozornosť.
Zliezla som z tých dvoch bláznov ktorých som kryla vlastným telom.
"Ste v poriadku?!" Pribehol k nám profesor.
"Sú ale keď ich zrovnám zo zemou už nebudú. Čo vás to napadlo. Pri Merlinovi. Skombinovať list z mandragory s plodom argenerskym ?! Mohlo vás to zabiť. Keby som si to v čas nevšimla bolo by po vás a možno aj po mne a Remusovi. Vy ste fakt tupý idioti!!"
Kričala som po nich celá zadýchaná. Frustrovane som si prehrabla vlasy a zhlboka rezignovane vzdychla.
Podala som im ruky a pomohla na nohy.
"Nabudúce si dávajte pozor." Povedala som im už miernejšie.
Prešla som okolo stola a pomohla na nohy aj Remusovi.
"Rose, tvoja ruka."
Pozrela som sa na zasiahnuté miesto. Ten ich elixír mi začal rozožierať mäso a ruka mi krvácala.
Siri a James sa zatvárili zdesene.
Uvedomili si že je to aj ich chyba.
"Musíte ísť okamžite na ošetrovňu." Rozkázal mi profesor.
Prikývla som. Mal pravdu.
"Pán Potter, Black a aj vi pán Lupin choďte s ňou. Nech vás madame Pomfreyová prezrie." Chalani prikývli.
Vydali sa ku dverám a ja za nimi. "Ešte niečo, slečna Renaldyová, pridávam chrabromilu 40 bodov za to že ste boli pozorná a rýchla a zachránili ste ma pred mnohým vysvetľovaním. Ďakujem." Prikývla som. Vychádzala som s chalanmi z triedy.
Všimla som si ešte ako Kaimei vražedne sledoval Siriusa a Jamesa.
Všimol si môj pohľad a ja som ho zase chvíľu videla bez masky. Zatváril sa ustarostene. Ale len na malí okamih.
Viac som nevidela vyšli sme s učebne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Teressska, Teressska, | E-mail | Web | 6. srpna 2011 v 11:48 | Reagovat

:-D  :-D jaba daba důůů :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama