1.Kapitola - Spomienka

8. července 2011 v 19:23 | shadowofhope |  Poviedka Harry Potter - Bosorka Terry - Zastavená
No, tak dúfam že sa bude páčiť. Nebude tak komplikovaná ako Rosemaryina Cesta. Na tom obrázku je moja predstava hlavnej postavy. kto nemá rád anime, tak tomu sa ospravedlňujem.

http://i205.photobucket.com/albums/bb193/emostitch14/tomboy.jpg
Bola som práve na nádraží King Cross a hľadela na červenú lokomotívu.
Rokfortský expres.
Mala som ním ísť do Rokfortu.
Moje meno je Terry Fizz a vďaka svojim rodičom som musela opustiť New York a presťahovať sa do Londýna. Študovala som v americkej dievčenskej škole ktorá sa volala Salem.
Nemala som skoro žiadne kamarátky, preto som závidela svojmu bratovi Sebastiánovi. On totiž študoval v Írsku, a mal mraky priateľov.
Durmstrangská stredná škola čarodejnícka.
Často krát som za ním chodila a na prázdniny sme sa vždy stretli doma, veľmi mi chýbal.
Moje dvojča.
Som čistokrvná čarodejnica a nespĺňam podmienky svojej rodiny.
No chcú aby som bola vyštudovaná.
Aby som mala Mlok-y.
Na Saleme sme tieto skúšky nemali. Aj keď sme študovali dlho. Od 8 rokov až po 17. Čiže deväť ročná internátna škola.
Rodičia ma nechceli dať na rovnakú školu ako brata, pretože vedeli že by som sa tak nikdy nenaučila disciplíny.
Nie že by mi to nejako pomohlo.
Nad touto myšlienkou som sa pousmiala. Na Rokfort prichádzam len aby som zložila skúšky na ktoré som už vlastne dva roky pripravená. Takže sa na tejto škole totálne unudím. A musela som sa kvôli tomu presťahovať. Je to celé na hov ...horiaci plyn.
Nikoho tu nepoznám a ani odtiaľto nebudem môcť odísť na návštevu ku Sebastiánovi. No nič vrátim sa ale do prítomnosti.
Obdivovala som ten vlak a práve v tej chvíli keď som sa prebrala zo zamyslenia do mňa nikto vrazil. Zletela som na zem. A ten votrelec dopadol na mňa.
"Prepáč, prepáč, prepáč." Hovoril mi dievčenský hlas stále dookola.
"To nič."
"Bežala som a potkla som sa. Naozaj som nechcela."
Začula som výbuch smiechu.
Smialo sa to jedno dievča ktoré k nám pribehlo.
"Lily, ty si tomu dala." Smiala sa ďalej.
Zodvihla sa zo mňa a pomohla mi na nohy. Vystrela ku mne ruku.
"Som Lily Evansová. A ty si kto?"
"Som Terry Fizz."
"Hej nie si ty náhodou tá ktorá k nám prestupuje?" Spýtala sa ma tá baba ktorá sa predtým tak smiala.
Prikývla a nastavila mi ruku tak ako Lily.
"Som Alica Vernerová." Usmiala sa. Prijala som jej ruku. Začala sa o niečom baviť s Lily, ale po chvíli sa na mňa otočili a povedali že si idú nájsť miesto vo vlaku. Tak sme sa rozlúčili. Išla som si tiež nejaké miesto nájsť. Bolo skoro a preto bolo veľa voľných kupé. Proste som si do jedného sadla. Dívala som sa z okna a premýšľala.

"Terry poď dole!" Zakričala na mňa moja macocha. Ako ja som tú ženu nenávidela. Vyšla som z izby. Macocha bola v predsieni. "Ty ešte nie si nachystaná?!" "Ku žiadnemu Malfoyovi nepôjdem." Povedala som jej pokojne. Zatvárila sa rozzúrene. "Opovažuješ sa mi vzdorovať?" "Áno." Povedala som jej stále pokojne aj keď som dobre vedela čo príde. Vytiahla prútik. Smutne som sa pozrela smerom hore, akoby k bohu a zašepkala. "Prepáč Sebastián." Celou predsieňou sa rozliehal môj krik keď na mňa macocha použila Cruciatus.

Strhla som sa a prudko som sa na sedadle vystrela. Neviem prečo mi napadlo práve toto. Bolo to dávno, keď som nechcela ísť na večierok Malfoyoucov. Nikdy som sa s žiadnym z nich nestretla.
A ani som nechcela.
Vedela som, že keď ma macocha utýra, budem môcť zostať doma. Sebastiánovi som vtedy sľúbila že, nedám macoche žiaden dôvod mi ubližovať.
Možno to znie trochu masochisticky, ale ja som s čistokrvnými nechcela nič mať.
Čistokrvný mi zabili moju mamu.
Moju skutočnú mamu.
Tamtej žene nebudem nikdy schopná hovoriť mami ako to dokáže Sebastián.
Mama je vzácne slovo.
Hľadela som von oknom na prichádzajúce rodiny, a v srdci ma pichla žiarlivosť vždy, keď som videla nejakú mamu s dcérou ako sa láskyplne lúčia.
Odvrátila som od nich svoj pohľad a zadívala sa na svoje ruky, ktoré som mala položené na stehnách. Zrazu mi niekto poklopal na dvere kupé.
"Ahoj. Čakáš na niekoho?" Spýtal sa ma pekný chalan, ktorý stál vo dverách.
"Nie."
"Snažím sa obsadiť miesta pre mňa a mojich priateľov. Sme štyria. Mohli by sme si sadnúť k tebe? Oni prídu neskôr."
"Iste." Usmiala som sa naňho.
"Aspoň tu bude veselo." Dodala som, keď stále stál vo dverách.
Vydýchol si, usmial sa a prisadol si.
"Ešte tu zostane jedno voľné miesto." Poznamenala som.
Záporne pokrútil hlavou.
"Jeden priateľ je za dvoch ale to pochopíš keď ho uvidíš." Zasmial sa.
Ten chalan mal vlasy farby piesku a hnedé oči.
"Ty si tu nová?"
"Áno."
"Som Remus Lupin." Podal mi ruku a ja som si všimla že má na nej jazvy. No jazvy nemal len na ruke ale aj na krku a jednu na tvári.
"Terry Fizz." Odpovedala som mu.
"Ak na Rokforte budeš niečo potrebovať, stačí povedať."
"Ďakujem."
"Ty asi nie si moc na rozhovory, však?"
"Nemala som veľa príležitostí, z niekým sa baviť."
Prekvapene sa na mňa pozeral. Ja za to nemôžem že sa celí svoj život bavím len zo Sebastiánom a ostatným len odpovedám na otázky.
Vtedy som však nevedela že sa to zmení.
Že sa zo mňa na rokforte stane celkom nový človek.
Usmiala som sa na Remusa a rozvalila som sa na svoje miesto pri okne.
No skôr ako von som sa pozerala na sklo, ktoré ma delilo od sveta tam vonku.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama